EASTMAG
Jonsy Gáll krížiky
Foto: archív J. Gálla

Výtvarník Jonsy Gáll: Mojím krédom je východniarska pravda „net chiža bez kríža“

Jonsy Gáll je na miestnej výtvarnej scéne dobre známy. Len nedávno mal úspešnú výstavu obrazov vo Východoslovenskom múzeu, no málokto možno pozná aj druhý rozmer jeho tvorby. Drevené kríže s vyobrazením hlavy Krista tešia nielen veriacich svojou umeleckou i duchovnou stránkou. Dokopy ich už vytvoril približne 600.

Kedy si vytvoril svoj prvý krížik a ako k tomu vôbec došlo?

REKLAMA

Pavel Šporcl

Bolo to niekedy okolo roku 2015. Krížiky sa ku mne dostali, dá sa povedať, zhodou okolností. V tej dobe mal na sídlisku Mier predajňu s umeleckými potrebami môj (bohužiaľ už nebohý) kamarát Laco Likér starší. Keďže sa venoval aj stolárčine, vždy sa uňho našli nejaké zbytky dreva. Ako zvyčajne som si k nemu išiel kúpiť farby a on mi podaroval dva malé krížiky, ktoré vyrobil. Povedal, že jeden je preňho a jeden pre mňa a či na nich niečo neskúsim namaľovať. Krížiky som si zobral, stáli u mňa v ateliéri opreté a skoro som na nich zabudol. Keď som upratoval a zapozeral sa na nich, vedel som, čo chcem urobiť. A tak som namaľoval svoj prvý kríž s hlavou Krista. Podaroval som ho môjmu najlepšiemu kamarátovi, ktorý ho ma dodnes zavesený doma. Druhý dostal Laco.

Foto: archív J. Gálla

Aké drevo využívaš?

Je to naozaj rôzne. Najčastejšie dub, smrek, borovicu, buk a rôzne staré drevá, ktoré nachádzam. Niekedy ich aj kombinujem a vkladám drevo do dreva. Občas mi drevo donesú sami zákazníci, pretože má pre nich sentimentálnu hodnotu – je z domu ich starých rodičov alebo z nábytku, ktorý pre nich niečo znamenal. Všetky krížiky si vyrábam, opracujem, maľujem, lakujem aj balím sám. Je to často zdĺhavé, ale práca s drevom ma veľmi baví. Ak by mi s tým však chcel niekto pomôcť, nebránim sa spolupráci. (Úsmev.)

Foto: FB J. Gálla

Je to hlboko duchovná záležitosť, navyše prepojená s tvojím umením, čo to ešte povyšuje. Ako na to reagujú ľudia?

Myslím, že dobre a pozitívne. Aj keď je to vždy jednoduchý tvar kríža, na ktorom je hlava Krista, všetky krížiky sú jedinečné a každý je niečím iný. Vždy sa snažím vymyslieť niečo nové a často prekvapí výsledok aj mňa samého. Zároveň sa vždy teším z fotiek, ktoré mi posielajú, ak u nich už krížik visí a dotvára ich domov.

Nepochybujem, že o krížiky majú záujem najmä veriaci, stretol si sa už s tým, že si ho kúpil aj ateista?

Áno, veľakrát. Mojím krédom je východniarska pravda „net chiža bez kríža“. Ja som si ju privlastnil a trochu pozmenil jej význam. Snažím sa, aby každý vlastnil kúsok môjho umenia aj v tejto podobe. Krížiky si tak našli miesto v domovoch od Austrálie cez Havaj, Brazíliu, Gruzínsko, Nórsko a mnohé európske krajiny.

Foto: archív J. Gálla

Vnímaš to ako relax popri bežnej tvorbe?

Celá moja tvorba je relax. (Úsmev.) Krížiky vnímam skôr ako doplnok k obrazom, ako nekončiacu sériu. Ak sa nevenujem obrazom, maľujem krížiky a opačne. Nechcem byť však „továrňou“, a preto si niekedy dávam od krížikov pauzu aj niekoľko mesiacov, kým sa k nim opäť vrátim. Pred Vianocami či v čase birmoviek a svadieb mám veľa práce, keďže väčšina ľudí ich chce podarovať alebo mať na svadbe ako personalizovanú vec s dátumom svadby a menami mladomanželov.

Koľko si ich už približne vytvoril?

Okolo 600. Presne neviem.

Foto: archív J. Gálla

Všetky sú podobnej veľkosti, alebo si robil už aj nejaký veľký kríž?

Všetky majú výšku 33 centimetrov. Je to rozmer, ktorý som prispôsobil číslu veku, v ktorom zomrel Ježiš Kristus. Beriem to ako pridanú hodnotu. Iba raz som urobil väčší kríž, ktorý mal však aj iný tvar – bol pravoslávny a teda som musel zvoliť väčší rozmer.

Majú ľudia aj špecifické požiadavky – napr. ako by mal Ježiš vyzerať – v akej farbe by ho chceli a pod.?

Samozrejme. Niekto preferuje nové čisté drevo, iní zase chcú kríž s ľudovým motívom, rôznymi farbami, ďalších osloví staré zničené a popraskané drevo. Zákazníci tak držia moju predstavivosť v strehu a ja sa z toho veľmi teším. Hlavu Krista však takmer nemením. Chcem, aby to bolo po mojom. Zatiaľ som odmietol urobiť krížik len dvakrát, ale o tom nie je potrebné hovoriť. Som rád, že ľudí kríže, ktoré robím, oslovili a prinášajú im to, čo potrebujú. Niekomu kúsok umenia, útechu, potešenie alebo všetko naraz. Veď „net chiža bez kríža“. (Úsmev.)

Foto v galérii: archív J. Gálla

Pridajte komentár