Múzeum pozýva na výstavu venovanú významnému hodinárovi 19. storočia – Košičanovi J. Lehrnerovi

Východoslovenské múzeum v Košiciach otvorí už tento piatok 3. októbra výstavu, ktorá priblíži prácu hodinárskeho veľmajstra Johanna Lehrnera. Ten svojím dielom inšpiroval mnohých hodinárskych majstrov. Výstava priblíži viacero podôb hodinárskeho remesla, stojace, nástenné či pultové alebo aj cestovné hodiny. Múzeum touto výstavou dokonca iniciuje snahu o získanie azda jedného z posledných kúskov „na trhu“, ktoré sa za pomoci prispenia verejného či súkromného sektora pokúsi získať do svojho fondu historického nábytku.

Johann Lehrner pochádzal z Dolného Rakúska, z oblasti známej ako Weinviertel. Miesto jeho vyučenia za hodinára nepoznáme, ale podľa záznamu v knihe prešporských hodinárskych tovarišov vieme, že v rokoch 1816 – 1818 pracoval u tamojšieho hodinárskeho majstra Gottfrieda Löhneho. O rok neskôr sa Lehrner po prvýkrát spomína ako hodinársky tovariš v magistrátnych protokoloch mesta Košice a v roku 1820 sa sem natrvalo presťahoval. Po jeho prijatí do cechu košických hodinárov sa začala jeho etapa vychýreného košického hodinára s „master-piece“ dielami. Práve tie najznámejšie kúsky z 20. a 30. rokov 19. storočia v stále dokonalej kondícii budú môcť návštevníci múzea vidieť v historickej budove na Námestí Maratónu mieru. Lehrner dokonca v roku 1842 získal na prestížnej remeselnej výstave v Budapešti bronzovú medailu za svoju ukážkovú prácu.

Ako poznamenal riaditeľ múzea, Dominik Béreš: „Trh s historickými hodinami významných autorov je vo svete významnou kapitolou úspešných zberateľov ale aj verejných inštitúcií. V Košiciach nie je tak veľa remeselných mien, ktoré by svojou aktuálnou hodnotou diela „konkurovali“ svetovým velikánom a práve Lehrner má vysokú žiadanosť v západnom svete. Preto si nepochybne zaslúži po 200 rokoch jeho nádherného a dodnes funkčného diela návrat do jeho milovaných Košíc. A možno po tejto výstave si Košice a región k menám velikánov umenia a remesla zapíšu aj meno Johanna Lehrnera.“

REKLAMA

Johann Lehrner je v odbornej obci považovaný za jedného z najvýznamnejších hodinárov 19. storočia, porovnateľného s najväčšími súdobými viedenskými majstrami. Hoci bol pôvodne „malým“ hodinárom, postupne sa špecializoval na zhotovovanie veľkých typov hodín s dlhou dobou chodu. Jeho hodiny charakterizovalo nákladné technické riešenie a vyznačovali sa viacerými prvkami individuálneho „rukopisu“, ku ktorým patria napríklad razené značky na strojoch či kvalitná úprava drevených častí.

Nielen výstava, ale aj príležitosť pre získanie vzácneho diela

Výstava Lehner Kassán – hodinársky majster môže verejnosť navštíviť štandardne počas otváracích hodín od 4. októbra až do Vianoc v Historickej budove Východoslovenského múzea na Námestí Maratónu mieru. Medzi vystavenými hodinami bude aj 200-ročný skvost, nástenné 160cm vysoké kyvadlové hodiny, ktoré sú aktuálne na predaj z rúk viedenského starožitníka Stephana Andreewitcha. Špičková práca s čerešňovým drevom a v detailoch aj buxusom a sklom v korpuse, stroj v prevedení mosadze, olova a ocele. Biely emailový ciferník v pozlátenom rámiku, čierne rímske číslice a v hornej časti ciferníka na tú dobu veľmi unikátny sekundový okruh. Dĺžka chodu po natiahnutí je až 6 mesiacov, s tým, že aktuálne je zaručená aj dlhodobá presnosť.

„Východoslovenské múzeum už približne rok a pol rokuje s viedenským predajcom o možnosti zaradiť hodiny k vzácnym akvizíciám múzea, pričom po vyvolávacej cene spred 2 rokov vo výške 60-tisíc eur sa aktuálna dohoda na cene hýbe vo výške 50 % zľavy, teda 30-tisíc eur. Pre ich získanie už múzeum podalo grantovú žiadosť na Fond na podporu umenia, časť zdrojov vyčlení z vlastných úspor a o dofinancovaní bude rokovať jednak so zriaďovateľom, ktorým je Košický samosprávny kraj a jednak so súkromnými sponzormi. Bola by veľká škoda, keby jedna z mála dokonale zachovaných hodín od košického majstra Lehrnera skončili v súkromných rukách kdesi v Amerike či Nemecku, a nie tam, kam patria – do Košíc, do múzea na dlhodobý pohľad verejnosti“, doplnil riaditeľ Béreš.