UsmievAnka Anka Gajová: „Teším sa zo všetkého, čo prináša život“ 

Zbožňuje všetky krásne veci, svoju prácu, no najmä svoju rodinu. Štyri deti sú pre ňu najväčším šťastím, za ktoré je naozaj vďačná. V pracovnej oblasti s rovnakou vášňou spieva deťom i tým skôr narodeným a verí, že na jej vlastnú tvorbu ešte príde ten správny čas. S Annou Gajovou sme sa porozprávali o adopcii aj charite, umení aj bežnom živote a najmä o vianočných sviatkoch, ktorých sa už nevie dočkať.      

Čo vtedy, keď UsmievAnka nemá náladu a čaká ju vystúpenie pre detičky?

Také sa nestáva. Skôr je problém zdravie, že prídem niekde trošku nachladená, pokašliavam, ale nemôžem predsa deťom pokaziť párty alebo karneval… čiže robím všetko možné, aby som vystúpenie nezrušila. Nálada mi však nikdy nechýba, deti ma nabijú energiou. Skôr som smutná z iných vecí, finančných alebo manažérskych, ale pri deťoch mi je vždy dobre. Veľmi rada sa za nimi vraciam, naberám pri nich silu, vymojkajú ma. Občas sa ma pýtajú, či som naozajstná alebo len prezlečená a vtedy neviem, čo mám povedať. (Úsmev.)

Najnovšie už nie ste na pódiu sama, ale máte parťáka…

Veru, asi pred rokom som si vymyslela vlastného maskota a kamaráta Zvedavka. Skamarátili sme sa, na niektorých vystúpeniach ho mám naozaj a na niektorých len ako bábku – malú drevenú marionetu. 

Veľmi ma však tiež teší nový edukatívny projekt s Košickou záchrannou službou. Vymysleli sme ho, aby sa deti nebáli lekárov a záchranárov. Vymysleli sme k tomu pekný klip a máme maskota – psíka Pulzíka. 

Váš prioritný projekt aktuálne síce je UsmievAnka, ale pomerne často vystupujete aj s pesničkami na štýl Repete či s vlastnou tvorbou. Plánujete možno zmenu?

UsmievAnke sa venujem denno-denne, ale krásnych vecí v živote je viac. Veľmi sa teším, že robím, čo sa mi páči, že to mám dopriate, že mi to takto život doniesol. Chodím spievať aj pesničky skôr naspievané a vymyslené, pretože verím tomu, že človeku to navracia mladú krv a elán. Okrem toho mám, samozrejme, zložené aj vlastné pesničky, lebo každá jedna speváčka či spevák musí aj niečo sám vytvoriť. Tvrdím, že sú pekné a ešte sa k nim dostanem a oprášim ich. 

Idete trošku z extrému do extrému – vystupujete pre deti alebo pre tých skôr narodených.

Spievať tým skôr narodeným je v podstate tiež ako spievať malým deťom. Oni chcú byť takisto vypočutí, vymojkaní, pochopení. Je to možno trošičku iné, ale tam sa cítim byť za vážnu speváčku, tam normálne spievam, nie som vnímaná ako zabávačka, užívam si to po inej stránke. Vyberám si pesničky, ku ktorým mám sympatie. Mám aj vlastné koncerty alebo účinkujem ako hosť, ako teraz na turné Otta Weitera.

REKLAMA

Sadli ste si s ním aj ľudsky?

Veľmi si to užívam. Je to turné k jeho 70-ke, no nevyzerá na to, necíti sa na to a ani tak nepôsobí na okolie. Sám o sebe tvrdí, že má 50 + DPH. Svojím spevom, optimizmom, vtipmi či radami do života nepôsobí ako starší, iba skúsenejší. Pre mňa je to vzor – nielen hudobný, muzikálový a spevácky, ale aj po ľudskej stránke. Na turné som stretla aj pani Maju Velšicovú, pre mňa ďalšiu legendu. Je to dáma, ktorú treba skutočne obdivovať, klobúk dole, chcela by som byť v jej veku na tom takto. 

Pred časom ste vydali aj vianočný album s Jaroslavom Dvorským. Bola to príjemná spolupráca? Opäť niečo celkom iné… 

Bolo to rozhodnutie z hĺbky môjho srdca. Chcela som vytvoriť niečo slávnostnejšie, aj na Vianoce. Pospomínať si na časy, keď boli Vianoce naozaj biele. On je úžasný spevák, ale najmä človek a priateľ. A je to jednoduchý človek, ktorý sa na nič nehrá. Mám rada ľudí, ktorí povedia áno, dá sa, nie, nedá sa. Album sa preklenul do slávnostnej roviny a ľuďom sa páči. 

Vy hudbu veľmi milujete, však?

Hudba omladzuje, vyhodí vám všetky negatívne myšlienky a problémy z hlavy. Keď si človek zaspieva a zatancuje, cíti sa fajn. Ja, Anka Gajová, mám v živote rada všetko, čo je pekné. O tom by sme sa rozprávali do rána. Aj módu, aj kozmetiku, a, samozrejme, veľmi rada mám hlavne deti. Teším sa zo všetkého, čo prináša život. 

Predpokladám, že teraz pred sviatkami je váš kalendár plný a vystúpení je naozaj veľa.

Je to tak. Najbližšie budem mať napríklad koncert v mojich obľúbených Smrdákoch. 

Čo zvyknete spievať na vlastných koncertoch?

Začínam pesničkou Čerešne, potom dávam od pani Oláriovej Vlasy ti kvitnú, mamička, od pani Hermeliovej Môj manžel, nedám dopustiť na dobré Kociánovky, čo je moja parketa, pani Kolínsku mám tiež veľmi rada, sem-tam si strihnem aj pani Vondráčkovú alebo pani Zagorovú. Obľubujem však aj kabaretné pesničky. A pred sviatkami spievam, samozrejme, vianočné šlágre. Najviac so mnou ľudia spievajú Vánoce, Vánoce, přicházejí a Tři oříšky pro Popelku.

Ako vy vôbec stíhate doma všetko pripraviť na sviatky, keď máte neustále vystúpenia?

Vianoce sú časom, ktorý naozaj milujem, lebo milujem všetky pekné veci v živote. Milujem aranžmány a Vianoce doma pre rodinu pripravujem na rôzne spôsoby. Mám sesternicu a kamošky a keď môžem poradiť, my si skrátka vzájomne výzdobu meníme – jednoducho si to „čenčujeme“. Vlani som napríklad mala rôznych bielych snehuliakov s červenými bombuľami. Mala som k tomu aj aranžmány, aj snehuliacke vankúše, posunula som to teraz k sesternici. Veľmi tiež milujem Vianoce v červenom, takže všetky ozdoby máme vtedy červené, a k tomu krásne obrusy a vianočný veniec. Snažím sa náš byť naozaj ozdobiť, aj kozub a všetko naokolo. Potom mám nesmierne rada staré slovenské Vianoce. Vtedy všetko ozdobujem háčkovanými vecami, medovníkmi, orieškami, anjelikmi zo šúpolia… Vyšívané obrusy mám ešte od starej mamy. Viete, to tak inak chutí štedrá večera na obruse, ktorý vyšívala nebohá stará mama. Ale vtedy nemáme ani jednu guľu a to sa malý Tomáško sťažuje. 

Je to veľký beťár?

Mám štyri deti a môj posledný Tomáško je niečo také ako drobný zbojník. Nechcem tu teraz žalovať, ale veľmi veľa hlášok, ktoré používam na vystúpeniach, mi povedal on sám alebo ich priniesol život s ním. Niekedy zlostí, že som naňho nabonzovala. Napríklad, že si musí večer umývať zúbky a nestačí, že si ich vypláchol cez deň v bazéne. Najnovšie chce pod stromček chladničku do detskej izby… svoju vlastnú, lebo mu vraj sestry vždy všetko zjedia. 

Aspoň sa nenudíte.

To vám teda poviem. Doma máme škrečka. Je to veľký športovec, behá, lieta, rúčkuje, a Tomáško, môj zlatý, ho na môj mobil nafilmoval, ako behá v klietke a za sekudu mi to pridal do kanálu youtube UsmievAnka. Zrazu len počujem, ako dieťa kričí: škrečok, ty si hviezda, ty už máš tisíc pozretí. Ja že čo prepánajána to dieťa zase robí. Manžel dostal skoro infarkt, ja tiež a museli sme zmeniť prístupy, lebo to takto nejde. Sú to úsmevné detské veci, nenudíme sa.

Vy ste vždy túžili po veľkej rodine a sen sa vám splnil. Užívate si to?

Užívam. Vždy som chcela mať veľkú rodinu, len nie vždy to vyjde. Chvalabohu, do tridsiatky som mala tri detičky. K tomu treba v živote aj chlapa – partnera. Našťastie, že to tak v živote vyšlo, že sme sa ani nehľadali, ale našli, že sme mali deti pri plnom zdraví, že sme si aj užili život, aj som si poctivo odtočila tri materské dovolenky, popri tom som študovala, venovala som sa rôznym veciam, lebo mňa veľa vecí baví a zaujíma a potom sme si neskôr ešte zadovážili Tomáška, keď tak môžem povedať.

Bolo rozhodovanie o adopcii náročné?

Nie. Bolo úplne jasné, že to chceme. Celom jasné. Len to bola dlhá cesta. Cesta adopcie je kľukatá, neviete, s čím sa stretnete, ako dlho budete čakať.

Pokračovanie na str. 2.