UsmievAnka Anka Gajová: „Teším sa zo všetkého, čo prináša život“ 

Odporučili by ste to však tým, ktorí o tom uvažujú?

Tomu, kto je pre tieto veci rozhodnutý, samozrejme. Lebo sú ľudia, ktorí na to skrátka nie sú vhodní. My sme to chceli a chceli to aj naše tri deti. Len čo sme prišli domov s bábätkom, mala som hneď tri pestúnky. Všetci traja sa išli pobiť, kto ho bude prvý kočíkovať, prebaľovať… Musím povedať, že sa mu naozaj venovali. Syn Majo ho naučil lyžovať, bicyklovať aj plávať. Ako brato-otec. Dokázal nás zastúpiť, aj keď som veľa cestovala. Teraz mi robí manažéra, veľmi dobrého a úprimného. Keď je práca, rodinné vzťahy idú bokom. Niekedy chodím na vystúpenia s manželom a o Tomáška sa vtedy treba postarať, no vždy tu niekto bol a je. Na druhej strane už má 11 rokov, vie si pripraviť jednoduché jedlo a vie už byť doma aj sám.  Sme teraz veľmi prekvapení, že začal inklinovať ku gitare. Kúpili sme mu ju v lete za vysvedčenie, sám si na internete našiel rôzne tutoriály, teraz začal chodiť aj na ZUŠ-ku a naozaj ho to baví. Aj keď doma za niečo dostane krik, zavrie sa a brnká si.

Na vás je veľmi sympatické, že sa už roky venujete aj charite.

Nerada o tom rozprávam. Dostala som sa k tomu vďaka manželovi, on mal vždy vzťah k postihnutým deťom. Často navštevoval školu pre telesne postihnutých, neskôr som akosi prirodzene začala vystupovať aj pre sociálne slabé rodiny, detské domovy, nevidiacich, na detskej onkológii, pre downíkov… Nie každá práca je len o financiách. Keby som za všetkým videla len peniaze, nebolo by to ľudské, ani správne. 

REKLAMA

Čo máte osobne na sviatkoch najradšej?

Sú to najkrajšie sviatky roka a ja osobne bojujem za to, aby sa to nepremlelo do komercie. Menej je viac. Najviac je však to, že sme spolu. Lebo Silvester je už o zábave, ja mám napríklad dohodnuté vystúpenie v hoteli v Jasnej. Ale Vianoce – tie sú intímne. A to je krásne.

Dodržiavate nejaké tradície?

Dodržiavame a chýbalo by nám, ak by sme ich nedodržiavali. Jedlá máme klasické, asi ako každý. Môj Tomáško písal slohovú úlohu a napísal, že na Vianoce má najradšej zo všetkého vypraný rezeň. Zabudol na slabiku ža…

Vždy máme oblátky, do nich by mal ísť medík s cesnakom – kvôli zdraviu. Striedame to s kyslou kapustou, aby sa chute prestriedali. Samozrejme, nechýba klobáska. Môj manžel si zvykne strihnúť dobrú pečenú kačku, ktorú aj sám upečie, čo som šťastná. Môže k nej byť aj lokša alebo dobrá knedľa. Tiež máme vyprážaný rezeň a šalát. Na Štedrý deň si  navaríme a zvyšné dni len dojedáme. Samozrejme, nechýbajú podkovičky z kapra, bobaľky s makom a koláčiky. To máme tradíciu s dospelými dcérami, že sa stretneme a pečieme spolu koláče. Andrejka, Katka, ja… a Tomáško pomáha zdobiť. Máme pri tom vianočnú pohodu. Netreba to však preháňať ani s koláčmi, ani s jedením, ani s darčekmi. 

Trávite spolu sviatky vždy všetci spolu?

Býva nás 8 alebo 9. Vždy to robíme tak, že navštívime kostol, prídeme domov, sadneme si k štedrej večeri, pomodlíme sa, kto  chce niečo povedať, povie. Stretávame sa celá rodina, aj dedka voláme, lebo už je vdovec, tak chodí k nám. Posedíme si, napapáme sa a ideme na darčeky. Keď bol Tomáško menší, zvykol sa dokonca vždy niekto obliecť za Mikuláša.