Mágia Vianoc podľa etnografky: príbehy, rituály a zvyky našich predkov

Chlebík s názvom kračún

Na vianočnom stole nechýbal veľký bochník chleba nazývaný kračún. 

„V každej obci mal trochu inú podobu – niekde dokonca piekli štyri kračúny a ukladali ich do každého rohu stola, pretože sa verilo, že bochník nesmie zostať cez noc na stole osamotený. Inde okrem veľkého kračúna pripravovali aj malý bochník nazývaný „kračúnov brat“.“

V niektorých regiónoch ľudia hrávali aj hry, napríklad o Adamovi a Eve. Pri tejto hre sa používala rekvizita nazývaná vianočný had – rozťahovací objekt, ktorý sa hýbal do priestoru. Do jeho papuľky sa vkladalo jablko a na hlavu sa mu dávala zapálená sviečka. Tento zvyk pochádzal zo Zamaguria.

Mnohé novoročné zvyky pretrvali dodnes

Ako hovorí Ľ. Mitrová, na Nový rok sa prinášala čerstvá voda s jablkom, v ktorej sa umývali všetci členovia rodiny. Pritom sa hovorilo: „Prv je voda než oheň, daj, Bože, dobrý deň.“ 

„Obliekanie do čistých šiat bolo rozšírené po celom Slovensku. Novú vodu dávali aj kravám. Verilo sa tiež, že sny z tejto noci sa majú splniť. Ľudia si veštili aj počasie a často sa opakovalo, že „ako si kto počína na nový rok, taký bude celý rok“. Preto sa snažili nehádať sa a nehašteriť.

Smeti sa nesmeli vynášať, aby sa „nevymietol“ niekto z domu, čo by mohlo znamenať jeho smrť. Nesmelo sa pracovať ani prať – hovorilo sa, že kto vyvesí bielizeň, zomrie alebo sa obesí. Nesmelo sa ani šiť, pretože by vraj sliepky neniesli. Na južnom Slovensku verili, že o polnoci je možné v stajni počuť, ako sa zvieratá rozprávajú ľudskou rečou.“

Ako etnografka dodáva, cudzia žena sa do domu nesmela pustiť, lebo by priniesla chorobu, a mohla byť striga. Prvý mal vojsť mladý, zdravý muž, aby túto silu priniesol do domu.

Večera bola podobná ako na Štedrý deň, s tým rozdielom, že sa už jedlo aj mäso. Používal sa rovnaký obrus zo štedrovečernej večere aj s omrvinkami.

Zapaľovala sa sviečka a veštilo sa podľa jej knôtu a tieňa – kto zomrie, kto bude žiť, odkiaľ príde búrka a kde bude najlepšia úroda. Podľa orechových jadier či jabĺk sa odhadovala dĺžka života. Gazdiná nesmela počas jedla vstávať od stola.

V niektorých oblastiach Slovenska sa praktikovalo „kurínovanie“ alebo „babenovanie“ – chlapci chodili po dedine s harmonikárom, jeden s korunkou zo slamy na hlave, druhý so slamenou sukňou. Miestni s nimi tancovali a snažili sa im slamu otrhať a odložiť ju do kurína, aby mali sliepky čerstvé vajcia po celý rok.

Stránky: 1 2