Väčšina z nás Vianoce zbožňuje. Kdesi hlboko v podvedomí máme zakódované, že sa vtedy zotrú všetky naše problémy, vyriešia dlhodobé nezhody, nastane čas zmierenia, harmónie a blízkosti. Budeme k sebe dobrí a iní budú dobrí k nám. Jednoducho krása.
Vynakladáme obrovské množstvo energie na dokonalé menu i trendy výzdobu, ideme sa zrútiť, že nestíhame upratať tak, ako nás to učili naše babičky a napiecť toľko druhov koláčikov ako susedka. Darčeky sa nám zdajú stále nedostatočné, atmosféra akosi ani zďaleka nepripomína tú z vianočných filmov, svetielok je primálo, stresu priveľa.
Otázne je, nakoľko vlastne chceme, aby to takto fungovalo. Aby sa svet zmenil len na pár sviatočných dní na niečo maximálne dokonalé a potom sa opäť vrátil do starých koľají.
„Vianoce by mohli byť časom, keď sa na chvíľu presunieme z režimu ,robiť´ do režimu ,byť´. Byť spolu neznamená mať dokonale uprataný dom – znamená mať priestor vidieť jeden druhého bez masky,“ vraví v našom rozhovore psychológ Matej Hrabovský. „Robíme veci, lebo sme sa ich naučili ako ,správne´, nie preto, že nám robia dobre, alebo v nich vidíme zmysel. Je fajn si uvedomiť, že svet sa točí ďalej, aj keď nemáme pinterestové Vianoce.“
















Pridajte komentár