Čo by ste chceli v roku 2026 robiť lepšie? Svoje ciele nám prezradili ľudia z rôznych oblastí. Inšpirujte sa

Gabriela Krestián Kuchárová, moderátorka a PR manažérka Karpatskej nadácie 

Svet okolo nás je plný neistoty a strachu z budúcnosti a priznám sa, že koncom roka 2025 som si naplno uvedomila, ako veľmi ma to všetko vyčerpáva. A tak som si, bez veľkých predsavzatí, sľúbila, že začnem venovať viac pozornosti veciam, ktoré ma držia nad vodou. Chcem viac tancovať, chodiť do prírody, stretávať sa s ľuďmi, ktorých mám rada a po večeri hrať karty s rodinou. V mojej mladosti bolo toto všetko každodennou realitou, dnes to mám (popri práci a zhone) len za odmenu. A pritom práve takéto odmeny, tieto radosti všedných dní, sú naším palivom. Pomáhajú nám zostať vnímavými, láskavými a odolnými voči chaosu z vonku. Nechcem zatvárať oči pred tým, čo sa deje. Ale nechcem, aby ma to úplne pohltilo. Aj preto chcem nájsť ten správny balans, ktorým budem chrániť to dobré v sebe aj okolo seba (alebo To kolo nás, ako by povedal nejeden fanúšik Pary).

Dávid Hanko, fotograf a video creator 

Na nadchádzajúci rok mám ciele, ktoré by som rád sám pred sebou splnil – alebo ich aspoň naštartoval. Som fotograf a kameraman, kreatívec na voľnej nohe so záľubou v kutilstve, varení či šoférovaní dodávky. Január býva pre freelancerov slabším mesiacom, a tak mám priestor premýšľať nad vlastnými projektami, dobehnúť zameškané po pracovne hutnej jeseni a zime a urobiť si poriadok vo veciach aj v plánoch do budúcna. V osobnom aj pracovnom živote chcem byť v niektorých sférach upratanejší a dôslednejší, no stále si zachovať spontánnosť, dynamiku a trochu punku. Rád by som si udržal spoločné aktivity s manželkou –  napr. kurz spoločenských tancov, nemčinu, dobrý film v kine či koncert. Osobne sa chcem vrátiť k pravidelnému lezeniu na stene – pohybovej rutine, ktorú som zanedbal a viem, že sa budem cítiť lepšie, keď ju obnovím. Po pracovnej stránke ma ako SZČO čaká neľahký rok, ktorý ma núti premýšľať, rozbiehať nové veci a hľadať spolupráce, na ktoré som úprimne zvedavý. Teším sa aj na pokračovanie projektu merchu pre Medzinárodný organový festival Ivana Sokola, kde som mohol pretaviť fotografie z digitálneho sveta do podoby, ktorá sa dá doslova nosiť ďalej. Vo všeobecnosti chcem zlepšiť to, čo možno strádalo, a uchovať si to, čo fungovalo dobre.

Alexandra Tomková, speváčka a učiteľka spevu

Prvý deň v tomto roku som urobila niečo, čo som dovtedy nikdy nespravila. Nahlas som vyslovila moje predsavzatie. Dúfala som, že keď ho bude počuť moja rodinka, bude to pre mňa silnejší záväzok ho splniť. A teda – rada by som bola lepšia vo výchove detí. Rada by som ich viedla k väčšej poriadkumilovnosti, rozšírila by som ich domáce práce (doteraz to je len vyloženie jedného poschodia v umývačke riadu na jedno dieťa) a najviac mi záleží na tom, aby dodržiavali denný limit na digitálne zariadenia (3 hodiny denne). Najmladšia (9 rokov) nemá mobil a bola by som rada, keby to tak ešte roky vydržalo. A sebe som zapriala byť denne na dennom svetle a čerstvom vzduchu. Aspoň 15 minút.

Janko Staš, vysokoškolský pedagóg TUKE

V osobnom živote sa určite chcem viac venovať svojmu synovi a porozumieť jeho emóciám, vedieť ich regulovať, stanoviť jasné hranice, vžiť sa do jeho pocitov a vedieť mu správne poradiť. Chcem s nim tráviť viac času, preto som sa začal v tejto oblasti vzdelávať. Začal som čítať knihy, ktoré moja manželka už dávno preštudovala. S manželkou plánujeme zorganizovať workshop pre náhradné rodiny o rómskej identite, jazyku, kultúre, jedle, viere. V pracovnom živote ma čaká kariérny postup, chcem si preto upratať svoj pracovný čas, aby som menej času trávil nad nepodstatnými úlohami a viac sa venoval tým, ktoré majú zmysel a význam aj pre spoločnosť. Podarilo sa mi na sklonku roka s jedným kolektívom vyhrať súťaž zameranú na predikciu amyotrofickej laterálnej sklerózy z reči, výsledky nášho výskumu budeme publikovať na prestížnej konferencii v Barcelone v Španielsku. Pokračujeme vo výskume skorého predpovedania nástupu Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby z reči. No a najnovšie rozbieham aj spoluprácu v oblasti počítačového spracovania rómskeho jazyka. To sú moje malé radosti a výzvy.

Martina Miškovová, riaditeľka, Súkromné gymnázium Katkin park

V pracovnom živote by som pri každodennom návale práce chcela mať v roku 2026 viac času na také tie jednoduché rozhovory o živote s mojimi kolegami. Niekedy na to naozaj neostáva čas a považujem túto ľudskú časť mojej práce za veľmi dôležitú. Tiež by som si priala, aby sme všetci v škole mali popri povinnosti plnenia učebných plánov čas na tieto obyčajné ľudské rozhovory aj s našimi deťmi. Často v škole trávia viac času ako doma, preto je pre mňa/nás dôležité, aby škola bola druhou rodinou, kde sa cítia bezpečne, prijatí a majú sa s kým rozprávať. V súkromnom živote by som v tomto roku asi rovnako ako v tom pracovnom, chcela tráviť viac času s najbližšími, len tak, robením ničoho. Bez naháňania a bez povinností. Samozrejme, chcela by som v novom roku aj viac cvičiť, spať, čítať a cestovať. Ale táto obyčajná, každodenná dávka ľudskosti mi, ak mám vybrať iba jedno, príde dôležitejšia ako túžba zhodiť tie 2 – 3 kg.

Michal Hlinka, IT technik, Vivicta Slovakia 

Mojím cieľom je naučiť sa hospodáriť s časom. Je to niečo čoho máme obmedzený a vymedzený počet. A ja čím som starší, uvedomujem si, že s ním zaobchádzam neefektívne. Súvisí to s tým, že sa nadchnem pre vec, no nie som dôsledný a nedoťahujem veci do konca. A čas ktorý som mal vyhradený na danú vec som minul na niečo menej dôležité a zaujímavé. Čas je konečná veličina z pohľadu ľudského života. Preto s ním narábajme efektívne a trávme čas činnosťami, aktivitami a ľudmi, ktoré nás bavia a sú dôležité pre nás.

Eva Kuzmiak Reichelová, klinická psychologička a psychoterapeutka

Už od Hérakleita si pripomíname, že jediné, čo je trvalé, je zmena. Zmena je základná a jediná konštanta v živote. Ja v zmeny verím, neprekážajú mi, asi ich aj očakávam a hrám popritom za mňa naivnú hru s časom, aby som im šla naproti v predstihu vlastným prianím. Ostatne, tak ako naratívne o svete a sebe premýšľame, takým bytím žijeme. Ja svetu i sebe prajem jasnosť, aby sme jasne a empaticky mentalizovali potreby ad jeden doby, v ktorej sa nachádzame, ad dva okolia a seba. Prajem si jemnocitnú vnímavosť voči vlastnému žitiu. Ďalším rokom si úprimne želám mier, zmierlivosť v našich mysliach, srdciach a rešpekt k hraniciam, či už k našim jedinečne špecifickým interným hraniciam self, ale aj rešpekt v podobe uznania unikátnych hraníc druhých bytostí či krajín. Mier, zdá sa, sa nestane a neudrží len tak, tak k nemu rada naďalej budem prispievať spoločne s mojou rodinou. Za seba si prosím skutočný mier s časom, po úspešnom minuloročnom podpísaní prímeria v mojom konfliktnom vzťahu s časom. Výmenou za úctivejšie, pokojné a ideálne konštantné stravovanie sa posediačky, neskromne očakávam čas pre rodinu, vzťahy, knihy a meditáciu. A k tomu si prajem radosť, v zmysle hlbokého vnútorného pocitu, ktorým potom láskavo pristupujeme k svetu.

Renáta Rehová, stomatologička, Redent

V osobnom živote by som si chcela konečne urobiť poriadok v receptoch. Všetko systematicky prepísať do malého zošita, ktorý potom môžem v pohode vziať aj na dovolenky. Ušetrí mi to kopec času pri hľadaní stále niečoho nového na internete. Do mája potrebujem vydržať s pokojnými nervami pri mojej dcére, ktorá sa pripravuje na prijímačky na osemročné gymnázium. To je fakt výzva. Plánujem každý deň cvičiť 15 minút na zdravý chrbát, nielen vtedy, keď už mám bolesti. A to pri mojej práci nastáva dosť často. Chcem sa zúčastniť preteku Běhej lesy v okolí Karlštejna na 12 km trati a vyskúšať nový spôsob výučby jazykov cez AI – vážne to tak funguje? Výzvou je aj konečne sa odhodlať a ísť na operáciu kŕčových žíl. V pracovnej oblasti sa chcem naučiť krajšie fotiť zuby, aby som svoju prácu mohla prezentovať na sociálnych sieťach a viac ju tak priblížiť ľuďom. A keďže mám veľmi veľa detských pacientov, neustále sa snažím ísť s dobou a využívať najnovšie trendy. Chcela by som začať aplikovať detské prefabrikované korunky na veľmi oslabené a pokazené zuby. Už sa len nebáť a pustiť sa do toho. 

Adam Urban, manažér pre vzdelávanie v Košice IT Valley, vodca skautskej vzdelávacej lesnej školy SELŠ 

Nezvykol som si dávať novoročné predsavzatia, skôr sa snažím zameriavať na sebarozvoj celoročne a komplexne, ale určite sú veci, na ktorých budem v roku 2026 pracovať aktívne a dajú sa zaradiť medzi „tohtoročné“ snahy o pozitívne zmeny v mojom živote. V osobnom živote je pre mňa hlavným zámerom vnímať človeka. Človeka individuálne s jeho potrebami, vlastnosťami, túžbami, ale aj ranami. Nie s každým viem byť dobrým priateľom, ale s každým sa môžem vedieť porozprávať. Vnímať kolegov nad rámec denných záležitostí, povinností, agendy – nad rámec meetingov, taskov, callov, KPIs. Vnímať členov skautského vzdelávacieho tímu ako svojich dobrých priateľov, vnímať účastníkov vzdelávacej školy každého osobne, načúvať im, odpovedať ich otázkam a čítať aj medzi riadkami. V roku 2026 tu chcem byť pre moju rodinu, mojich drahých súrodencov, ale aj rodičov, ktorých mám nesmierne rád. Okrem vzťahov a osobnej prítomnosti, pracujem so svojimi slabými stránkami ako dochvíľnosť, prioritizácia, časový manažment, či zvýšenia množstvo pohybových aktivít (vzhľadom na sedavé zamestnanie a blízkosť k sladkému). Krátko po začiatku nového roku som už po šiesty krát vošiel do 90-dňovej výzvy, v ktorej skrz športovanie, 3 jedlá do dňa, zimné sprchy, modlitbu a skrz odriekanie pohodlných vecí (mobil, počítač, sladké, alkohol…) sa viem viac zamerať na seba samého a žiť tak slobodný život.