Čo vraví o Bielej sobote etnologička? Zapaľoval sa nový oheň, umývalo sa v studničkách

Svätá sobota, nazývaná aj Bielou sobotou, je posledným dňom Veľkonočného trojdnia. Vrcholí Veľkonočnou vigíliou, ktorou sa začínajú oslavy Zmŕtvychvstania Pána. V kostoloch sa opäť „rozväzujú“ zvony a ticho predchádzajúcich dní sa mení na očakávanie radosti. V tradičnej kultúre patril tento deň príprave sviatočných jedál.

Varila sa šunka, údené mäso, klobásy, či huspenina.

„Masť zo šunky mala aj praktické využitie – používala sa na liečenie rán, ochranu pokožky či dokonca ako prevencia pred hadím uštipnutím. Na sviatočný stôl patril aj symbolický pokrm – jahňa, ktoré sa do našej kultúry dostalo prostredníctvom kresťanstva. Postupne sa udomácnil aj zajac ako symbol plodnosti. Na východnom Slovensku nesmela chýbať paska – biely kysnutý koláč a medzi najstaršie veľkonočné jedlá patrili vajíčka,” sumarizuje etnologička Východoslovenského múzea v Košiciach Ľ. Mitrová na FB profile múzea.

Strava bola v tento deň ešte jednoduchšia. Lahôdky sa konzumovali v nedeľu

Hoci sa jedlá pripravovali už v sobotu, konzumovali sa až v nedeľu. „Samotná sobota bola ešte dňom jednoduchšej stravy – podávala sa napríklad kyslá polievka alebo kyseľ s hríbmi.”

Významnú úlohu zohrával oheň.

„V jarnom období sa tradične zapaľoval „nový“, čistý oheň, ktorý symbolizoval obnovu. Kresťanská tradícia ho prepojila so svätením ohňa – z neho sa zapaľovala veľkonočná svieca (paškál) aj večné svetlo v kostole. Uhlíky z tohto ohňa mali podľa viery ochrannú silu.”

Podobne ako na Zelený štvrtok, aj v tento deň sa podľa etnologičky pokračovalo v očistných zvykoch – umývaní v potokoch a studničkách. Biela sobota bola zároveň vhodným dňom na siatie a sadenie.