Kniha, ktorá sprostredkúva šepot hradov, očarila aj odborníkov. Je najkrajšou na Slovensku

V čase, keď obsah často preblikne obrazovkou a stratí sa v digitálnom šume, prichádza správa, ktorá poteší všetkých milovníkov poctivej literatúry. Publikácia Z babičkinej truhlice – Tajuplné hrady od Lenky Šingovskej získala 1. miesto v kategórii autorských kníh v 19. ročníku súťaže Najkrajšia kniha a tiež v kategórii propagačný materiál o Slovensku. A nejde o žiadnu náhodu – ide o výsledok cesty, ktorá mala v sebe odvahu, trpezlivosť aj silný osobný príbeh. Rovnaká autorka totiž bodovala v súťaži a získala “zlato” už aj pred 2 rokmi.

Kniha, ktorá ukrýva 104 povestí o slovenských hradoch, nie je len literárnym dielom – je zážitkom. Je návratom do chvíľ, keď čas plynul pomalšie. Keď sa príbehy nečítali narýchlo, ale rozprávali sa potichu, večer, pri svetle lampy. Vôňa starých listov, jemná nostalgia a legendy, ktoré prepájajú históriu s fantáziou, robia z publikácie niečo, k čomu sa čitateľ rád opakovane a s láskou vracia. Je to kniha, ktorú nechcete „zhltnúť“ za jeden večer – skôr si ju chcete dávkovať, odkladať, vracať sa k nej, nechať ju doznieť.

Súťaž Najkrajšia kniha a propagačný materiál o Slovensku, ktorá sa koná od roku 2007 každoročne oceňuje tie najlepšie počiny v oblasti vizuálnej kultúry. Odborná porota zložená z výtvarníkov, fotografov a grafikov posudzuje nielen obsah, ale aj kvalitu spracovania, materiál a celkové estetické riešenie. Práve v tejto silnej konkurencii kniha uspela – a zároveň knihou inšpirovaná kolekcia pohľadníc bodovala aj v kategórii propagačných materiálov.

Dielo plné odvahy i pokory

Za úspechom stojí autorka, ktorá projekt uchopila komplexne – ako koncept, obsah aj vizuálne spracovanie. Počas šiestich mesiacov osobne navštívila viac než stovku lokalít, aby ich zachytila objektívom fotoaparátu. Hrady a zámky nefotografovala len z bežnej perspektívy návštevníka – do príbehov ich vtiahla aj z vtáčej perspektívy, pomocou dronu, ktorý jej umožnil priniesť čitateľom pohľad z výšky. Výsledkom jej odhodlania je dielo, v ktorom cítiť úctu, odvahu i pokoru.

„Ocenenie považujem za isté zadosťučinenie za vynaložené úsilie a prekonávanie prekážok a technických výziev, ktoré sa vynárali v období tvorby a vzniku knihy. Zároveň na mňa ako na autora a realizátora diela v jednej osobe vplýva ocenenie od odborníkov motivačne. Je to impulz k zlepšovaniu kvality budúcich kreatívnych diel,“ hovorí L. Šingovská z vydavateľstva ClassSLOVAKIA.sk.

Nielen literárne dielo, ale zážitok

Jemná nostalgia a príbehy, ktoré prepájajú históriu s fantáziou, robia z publikácie niečo výnimočné.

„Práce na knihe trvali približne jeden rok. Dôležité je vedieť, že ocenená kniha vznikla prepracovaním a rozšírením staršej verzie. Necelá polovica textov už existovala, bolo potrebné na ne nadviazať ďalšími povesťami a spracovať nový obrazový materiál,“ približuje autorka.

Ten vznikal priamo v teréne – často v náročných podmienkach, mimo komfortnej zóny. V tichu lesov, na opustených chodníkoch, v ranných hmlách aj podvečerných tieňoch. Tam, kde človek ostáva sám so sebou – a s krajinou, ktorá si pamätá viac, než dokážeme pochopiť. „Najnáročnejšie bolo prekonať svoj vlastný strach…“ odpovedá L. Šingovská stručne na otázku, čo bolo počas tvorby najťažšie. A práve táto autenticita je v knihe výrazne prítomná – nejde o sprostredkovaný a odosobnený pohľad na hrady a zámky z diaľky, ale o osobnú skúsenosť.

Babička ako most medzi svetmi

Silným motívom publikácie je postava babičky, ktorá symbolicky prepája generácie. Je tichým, no pevným pilierom rodiny. Prostredníctvom listov – povestí – odovzdáva svojim vnúčatám nielen príbehy, ale aj vzťah ku krajine. Jej rozprávania spájajú minulosť s prítomnosťou, učia vnímať svet srdcom a hľadať dobro aj v maličkostiach. Symbolicky píše svojim vnúčatám každý týždeň list – povesť, ktorou im približuje poklady Slovenska. V truhlici sa tak nazbieralo vyše sto povestí – posolstiev minulosti, ktoré sú napísané s láskou a rešpektom. A možno práve v tom je sila tejto knihy – že neprináša len fakty, ale pocit. Pocit domova. Pocit, že niekam patríme. Že krajina, v ktorej žijeme, nie je len miestom na mape, ale živým príbehom, ktorého sme súčasťou.

REKLAMA

Príťažlivosť rozprávok

Samotný projekt je dvojjazyčný a vďaka angličtine otvára dvere aj zahraničnému publiku. Publikácia sa tak stáva nielen umeleckým dielom, ale aj kultúrnym mostom. Mostom medzi krajinami, ale aj medzi ľuďmi, ktorí možno hovoria iným jazykom, no rozumejú rovnakým emóciám.

„Doby dávno minulé zažiť nemôžeme, no predstavy o nich v nás pretrvávajú. Dedičstvo v podobe hradov podnecuje fantáziu detí i dospelých a vzbudzuje záujem o príbehy, ktorým ich múry boli svedkami,“ zamýšľa sa autorka nad tým, prečo nás hrady neprestávajú fascinovať. „Podľa mňa je človek zvláštny tvor. Túži najviac po tom, čo nemôže mať alebo po tom, čo nemôže zažiť. Doby dávno minulé zažiť nemôžeme. Zároveň romantické predstavy o krásnych princeznách odetých v bohato zdobených róbach, či hrdinských činoch princov a rytierov z rozprávok kdesi hlboko v nás pretrvávajú od detstva. Dedičstvo v podobe zachovalých hradov, zámkov, či ich ruín podnecuje fantáziu deťom i dospelým a vzbudzuje v nich záujem o ľudské príbehy, ktorým ich múry boli svedkami. A to je príťažlivé aj pre človeka dnešnej doby.”

A hoci Slovensko ponúka stovky hradov a zámkov, niektoré si získali jej srdce viac než iné. „Môjmu srdcu najbližšími sú: Oravský hrad, hrad Krásna Hôrka, Spišský hrad, Turniansky hrad, Kapušiansky hrad,“ dodáva.

Úspech knihy Z babičkinej truhlice – Tajuplné hrady tak nie je len ocenením jedného titulu. Je pripomienkou, že príbehy majú stále silu spájať – generácie, miesta aj ľudí. A že aj na východnom Slovensku môže vzniknúť dielo, ktoré osloví ďaleko za jeho hranicami. Dobrou správou je, že ocenená kniha bude mať aj pokračovanie, keďže je prvou z pripravovanej trilógie.

V čase správ, ktoré zmiznú, zostáva papier

Autorka ku knihe pripravila aj sériu pohľadníc, ktoré odbornú porotu rovnako zaujali natoľko, že im udelila 1. miesto.

„Vychádzajúc z posolstva knihy, premýšľala som, ako nadviazať na hlavný knižný motív. Aký zmysluplný doplnkový produkt by som mohla vytvoriť, ktorý by mohol zároveň potešiť a pestovať vzťahy medzi ľuďmi. Tak som napokon zvolila menej tradičný formát pohľadníc, ktoré okrem toho, že poskytujú dostatok priestoru na vlastný vklad odosielateľa, sa dajú vložiť do obálky, ktorá napísané chráni pred pohľadom nepovolaných. A napokon takáto pohľadnica môže byť uchovávaná medzi osobnými pokladmi adresáta, ale aj zarámovaná a vystavená na obdiv ako dekoračný prvok priestoru. Tak vznikla celá kolekcia pohľadníc, ktoré sa môžu stať odkazom na spomienky späté s vyobrazeným miestom alebo s odosielateľom. S elektronickou správou, emailom alebo príspevkom na sociálnych sieťach to urobiť nedokážeme…,“vysvetľuje. A možno práve v tom je ich čaro. V dotyku papiera. V rukopise. V tichu medzi riadkami.

Kniha Z babičkinej truhlice, Tajuplné hrady je tak viac než len súbor povestí.
Je to pocta domovine, babičkám a všetkým, ktorí v príbehoch hľadajú srdce Slovenska.