Čo všetko hrozí motorkárom, keď sa v sedle cítia až príliš sebavedome?

Odborníci na bezpečnosť premávky a inštruktori autoškôl neustále pripravujú jazdcov na krízové momenty. Učia ich, ako brzdiť na vode, vyhýbať sa štrku a zvládať šmyky. Strach a zdravý rešpekt totiž udržujú pozornosť jazdca na maximum. Paradoxom však je, že tie najhoršie rozhodnutia v sedle motocykla nemusia vzniknúť v strese, ale v absolútnej pohode.

Pocit dokonalej jazdy je síce lákavý, no pre ostražitosť mozgu funguje ako spoľahlivé sedatívum. Keď sa motorkár cíti neohrozene, môže na ceste nevedomky prehliadnuť tri dôležité faktory.

1. Zradná ilúzia dokonalého počasia

Pri ideálnych teplotách, bezvetrí a suchom asfalte prepína myseľ motorkára do relaxačného módu. Vzniká falošný pocit, že podmienky sú bezchybné a nič nehrozí.

Jasné slnko však môže oklamať zrak. Vytvára ostré prechody medzi svetlom a tieňom, v ktorých sa ľahko „stratí“ auto vychádzajúce z vedľajšej cesty.

Príjemné teplo dokáže pozornosť ukolísať natoľko, že motorkár prestane aktívne sledovať horizont a kvalitu cesty. Podvedome totiž začne rátať s tým, že aj ostatní účastníci premávky sú rovnako uvoľnení a pozorní. Spoliehať sa na túto domnienku býva často fatálnou chybou.

REKLAMA

2. Pasca domáceho revíru

Veta „túto zákrutu poznám naspamäť“ je nezriedka predohrou k zbytočnému problému. Známa trasa môže drasticky znížiť bdelosť.

Ak motorkári jazdia po rovnakých úsekoch pravidelne, ich mozog prestáva analyzovať realitu v reálnom čase a riadenie preberá takzvaný autopilot.

Ignorujú fakt, že aj v obľúbenej zákrute sa mohol po včerajšom daždi ocitnúť nános štrku, alebo tam z poľnohospodárskeho stroja vyteká olej.

Pocit domáceho prostredia zvádza k neskoršiemu brzdeniu a hlbším náklonom, čím si jazdci úplne zbytočne mažú časovú i priestorovú rezervu na riešenie nečakaných situácií.

Prečítajte si aj: Checklist pred prvou jazdou: Pripravte motorku na sezónu po zimnom spánku

3. Ilúzia absolútnej kontroly

Skúsení motorkári dobre poznajú stav, keď splynú so strojom do jedného celku. Motorka reaguje na každý pohyb s dokonalou presnosťou a človek nadobúda pocit plnej kontroly nad fyzikou.

I keď je takzvaný „flow“ pre mnohých podstatou jazdy na motorke, je zároveň mimoriadne rizikový. Nenápadne totiž posúva toleranciu k nebezpečenstvu.

Motorkár rýchlejšie vchádza do neprehľadných úsekov, tesnejšie obieha kolóny a prestáva kalkulovať s nepredvídateľným správaním okolia. V eufórii môže zabudnúť, že vodič vpredu môže pre prekážku kedykoľvek prudko dupnúť na brzdu.

Eufória zatieni aj zdravý rozum

Pocit nedotknuteľnosti sa často prenáša aj mimo samotnej jazdy na ceste. Keď sezóna prebieha bez jediného zaváhania, je pre majiteľov motocyklov ľahké pustiť z hlavy nevyhnutnú administratívu. Môžu tak zabudnúť na blížiacu sa technickú kontrolu alebo neriešia, či majú načas a správne uhradené zákonné PZP na motorku.

Aj ten najkrajší slnečný výjazd však môže ukončiť banálny defekt niekde v horskom priesmyku alebo cudzia nepozornosť na križovatke.

Práve vtedy sa ukáže dôležitosť pripravenosti a kvalitného poistenia motorky. 

Zlaté pravidlo prežitia

Ak motorista na ceste získa pocit, že svet je až príliš dokonalý a cíti sa úplne neohrozene, tým najrozumnejším krokom je mierne ubrať plyn.

Je to totiž psychologický signál, že inštinkt prežitia si práve zobral pauzu. Najväčšia pohoda na dvoch kolesách býva v premávke často tou najdokonalejšou maskou pre blížiaci sa problém.