Petra Housková zo Šopa Gallery: Medzi nezávislou galériou, rezidenciami a materstvom 

Vstúpiť do galérie, ak s tým človek nemá veľa skúseností, môže vyvolávať aj isté obavy. Ako by si pozvala návštevníka do Šopy, ktorý stepuje pred dverami a nevie, či môže vstúpiť?

Keby som počula, že niekto stepuje pred dverami, určite by som otvorila, aby som ho milo privítala. Pozvala by som ho dnu, predstavila priestor a pýtala sa, či už tu niekedy bol a odkiaľ našu galériu pozná. Snažím sa témy jednotlivých výstav komunikovať ľudskou rečou, najjednoduchšie, ako sa len dá. Zistila som, že to funguje najlepšie. Zároveň je super, ak je návštevník otvorený spoznávať niečo nové. Nie je to o tom, že mu strčím do ruky len odborný text k výstave. Myslím, že ľudia oceňujú priateľský otvorený prístup. Taktiež je dobré navnímať, aký ten návštevník je. Niekto si rád pozrie výstavu sám, bez sprievodného komentára.

Spomenula si rôznorodé médiá, aké formy umenia nájdeme v Šopa Gallery?

Maľba, fotka, objekt, inštalácia, videoinštalácia, virtuálna realita, keramické objekty, performance, rôzne presahy, napríklad, fotka posunutá do inštalácie. Špeciálna inštalácia bola o čuchu. Čuch je zmysel ťažko uchopiteľný. Boli u nás umelkyne tvoriace objekty s rôznymi vôňami a pachmi. Stáli pred otázkou, ako sa dajú vône prezentovať? Elektra Stampoulou z Grécka mala kovové gule, bol v nich vosk a vône sa do nich dokvapkávali s pipetkou. Ďalšou formou bol záves, na ktorý sa vôňa striekala z rozprašovača. Návštevníci mohli aj fúkať bubliny zo skleneného bublifuku. Keď bubliny praskli, „vôňa Atén“ sa rozvinula po priestore.

V Šope organizujete aj vzdelávacie aktivity, ktoré máš veľmi rada.

Podľa mňa to súvisí s tým, že som študovala umenie. Mám v sebe takú vec, že rada odhaľujem kontexty a skúmam, čo je za tým. Mám rada rezidencie, lebo som rada prítomná pri tom, ako dielo vzniká. Poznám zámer umelca, s ktorým prichádza, ako sa mení, keď už je tu až po výsledok. Je to pre mňa veľmi zaujímavé, inšpirujúce až vzrušujúce.

Ako sa vaše vzdelávačky v priebehu rokov rozvinuli?
Jedna vec je vzdelávačky pripravovať pre verejnosť, tu robíme napríklad komentované prehliadky. Je tam autor a robíme diskusie, rozprávame sa o výstave. Návštevníci sa môžu takisto čokoľvek opýtať, rozprávame sa, vie to byť veľmi milé a uvoľnené. Prichádza aj staršia generácia a nedávno sa stala taká milá vec, že nám jedna naša pravidelná návštevníčka priniesla fľašu vína a nejaké pochutiny, ako vďaku za to, čo robíme. To je pre nás veľká motivácia, keď dostávame pozitívnu spätnú väzbu.

Robíme aj workshopy pre verejnosť, kurzy, napríklad sieťotlač či keramiku. Potom sú tu programy pre školy a môj srdcový projekt je Otvorená galéria, kde spolupracujeme s marginalizovanými skupinami.

Prezraď viac o Otvorenej galérii.

Spolupracujeme s ETP Slovensko a predovšetkým s rómskou mládežou a mladými dospelými. Prevedieme ich výstavou, informácie podávame rozumiteľne a tak, aby návštevníkom niečo priniesli. Program uzatvárame workshopom, ktorý s výstavou súvisí – buď technicky, alebo tematicky. Za dva a pol roka, čo to robíme, si už neviem predstaviť, že by sme prestali. Vybudovali sme si vzájomnú dôveru a stáva sa, že sa ozývajú a pýtajú sa, kedy bude ďalšie stretnutie. Cieľom je ukázať, že aj ľudia z marginalizovanej skupiny sa môžu stať v budúcnosti našimi kolegami. Zatiaľ si budujeme vzťahy a je to veľmi pekné. Dostali sme už aj pozvánku na svadbu. Vždy sa teším na tento projekt a odchádzam z neho naplnená, pretože vidím, že to má zmysel. 

Okrem Šopy vedieš aj spomínané rezidencie KAIR (Košice Artist in Residence). Vďaka programu prichádzajú do Košíc zahraniční umelci, ktorí tu tvoria diela alebo realizujú svoj výskum. A zároveň naši lokálni umelci dostávajú príležitosť vycestovať do sveta. Čo to podľa teba prináša spoločnosti?
Hlavne vizibilitu a medzinárodný kontext. Zahraniční umelci tu žijú, vytvárajú, investujú a svoje skúsenosti zdieľajú ďalej. Mnohí objavujú v meste úplne iné kvality než my – niektorí sú z Košíc doslova nadšení. Japonská umelkyňa prišla na dva mesiace a nakoniec ostala dva roky. 

Zaujímavé je aj prepájanie rôznych perspektív. Koncom roka 2025 sme s CIKE v rámci Art & Tech realizovali rezidenciu, kde zahraničná umelkyňa spolupracovala s miestnou autorkou na projekte, ktorý reagoval na environmentálne výzvy nášho regiónu. Lorena Solís Bravo, pôvodne z Čile, žijúca v Holandsku, sa v dialógu s našou umelkyňou Beátou Kolbašovskou venovali dôsledkom banskej činnosti v oblasti Smolníka a téme fytoremediácie. Výsledkom ich výskumu bola spoločná výstava u nás v Šope. Bolo zaujímavé sledovať, ako niekto zvonka vníma problémy košického regiónu.

Pokračovanie na str. 3.

Stránky: 1 2 3