Sabbatical ako záchrana pred vyhorením

Je na to čas a priestor?

Samotný názov sabbatical znie všelijako. Pritom slovo pochádza z hebrejského „sabbat”  a znamená deň odpočinku. Práve o tom je sabbatical – pracovná prestávka, ktorá má slúžiť ako celkový reset človeka. Priemerne trvá od 2 mesiacov do roka. Človek má počas nej vypnúť od pracovných povinností, regenerovať svoju psychiku a venovať sa sebarozvoju a naberaniu nových inšpirácií. 

Keď rutina vedie k nenávisti

Podľa odborníkov je práve sabbatical záchranou pred vyhorením v práci. 

„Človek by si mal dovoliť sabbatical ešte pred vyhorením, respektíve pred prvými signálmi syndrómu vyhorenia. Začína to pocitom, že človek začína robiť svoju prácu rutinne, čo prichádza väčšinou piaty, šiesty rok nepretržitej práce na tom istom mieste, ak sa práca stále opakuje. V tom období robí časť ľudí chyby z rutiny, prestáva ich to baviť, nemajú energiu na to, aby neustále opakovali tie isté činnosti dokola. Toto sú signály, že by mali skúsiť niečo iné a vtedy je dobré urobiť zmenu,” vysvetľuje Dušan Ondrušek, psychológ a senior tréner mimovládnej organizácie PDCS.

Bez zmeny u človeka po ďalších rokoch práce príde vyhorenie, postupná nenávisť voči práci, pracovisku a chyby, ktoré môžu viesť až k depresii. 

Obdobie bez príjmu

V našich končinách je sabbatical prípadne ponúkaný ako forma benefitu, nie je samozrejmosťou. Pre firmu pritom predstavuje výhodu – nestratí talentového človeka. Samozrejme sabbatical má aj svoje riziká. Je to obdobie bez práce a bez príjmu. 

„Máloktorá organizácia si u nás môže dovoliť riešiť sabbatical spôsobom, akým funguje v západných krajinách. Tam je to zvyčajne tak, že človek počas sabbaticalu dostáva plat. Je to pre organizáciu náklad, ktorý sa však z dlhodobého pohľadu vráti v podobe oddýchnutého a namotivovaného človeka. Často býva zmluvne podchytené, že po sabbaticale musí človek v organizácii určitý čas ostať, aby vrátil to, čo dostal, čo je pomerne férové,” vysvetľuje Laura Dittel, riaditeľka Karpatskej nadácie, ktorá si sama vyskúšala sabbatical po 20 rokoch práce. 

„Nie každý počíta s tým, že bude také niečo potrebovať a väčšina ľudí na Slovensku nad takým niečím ani neuvažuje, respektíve to považuje za nadštandardný luxus. Mňa vyhorenie zastihlo, nebolo to zrejme nič výnimočné zo psychologického hľadiska a aj  som s tým tak trochu počítala, lebo to tempo a nasadenie boli veľmi náročné a rovnako aj tlak zodpovednosti. V mojom prípade si organizácia nemohla dovoliť vyslať ma na rok niekam a platiť.”

Laura Dittel si vzala ročné voľno, ktoré využila na štúdium, načerpanie novej inšpirácie a súčasne na aktívny oddych v cudzej krajine.

Čas pre sebarozvoj

„Získala som ročné štipendium, ktoré mi umožnilo stráviť 10 mesiacov na špičkovej univerzite v USA a zároveň byť súčasťou prestížneho programu (The Hubert Humphrey Fellowship Program), ktorý ročne absolvuje okolo 100 až 150 ľudí z rôznych krajín. Bol to rok, kedy som sa úplne odstrihla od práce aj od prostredia vrátane rodiny a priateľov.”

Podobne využíva sabbatical aj Michal Dragan, marketingový manažér.

„Pracovnú pauzu som si zobral koncom júna 2019 po asi 10 rokoch neustálej práce a ešte stále trvá. Doplňujem si vzdelanie online kurzami, venujem sa sám sebe v zmysle záľub – šport, knihy – a celkovo relaxujem. Pauza mi priniesla iný pohľad na ďalšie smerovanie kariéry – kam sa chcem posunúť, čo chcem robiť a čo už nechcem robiť.” 

Pripravenosť na prázdne dni 

Ak sa rozhodnete pre sabbatical, je dobré mať plán a stanovené ciele. Inak sa môže pracovná prestávka zmeniť na lenivé dni bez progresu, ktoré dovedú k uspokojeniu sa s málom. 

„Osobná pripravenosť absolvovať niečo také so všetkým, čo k tomu patrí je dôležitý aspekt. Sabbatical je totiž prázdny priestor, ktorý si človek potrebuje naplniť tak, aby bol pre neho užitočným trávením času a súčasne oddychom. To si vyžaduje vysokú mieru disciplíny a osobnej motivácie,” vysvetľuje Dittel.  

O svoju skúsenosť s dvomi pracovnými prestávkami sa podelila aj Kvetoslava Sarvašová, lektorka, mentorka a koučka.

„Sabbatical na môj vlastný spôsob som si urobila po prvý raz na 3 mesiace a o 5 rokov neskôr na 7 mesiacov. Mala som predstavu o tom, ako investujem čas do oddychu a osobného rozvoja. Úplne som zmenila režim dňa, činnosti aj ľudí, s ktorými som sa stretávala. Odbúrala som šoférovanie, začala som znovu chodiť pešo, fyzicky pracovať a zredukovala som čas pred akoukoľvek obrazovkou. Väčšina dní mala pevnú štruktúru, ale nehanbím sa priznať, že boli aj pyžamové dni, ktoré nemali žiadny plán, cieľ ani výstup, no napriek tomu som sa po nich cítila skvele.”

Odstránenie systémovej slepoty

Sabbatical prináša aj skutočný odstup od práce, vďaka ktorému získate iný pohľad na fungovanie vo vašej práci – efektívnejší, jednoduchší či šetrnejší. 

Vďaka pracovnej prestávke si navyše človek uvedomí, že má právo a priestor na svoj súkromný život. Firma bude počas sabbaticalu fungovať aj bez vás, vďaka čomu si uvedomíte, že nie ste nenahraditeľný a nie ste len vy sám zodpovedný za celý chod firmy. 

Príkladom je Laura Dittel, ktorá si na sabbatical pripravila podmienky napriek vedúcej pozícii. 

„Mala som kolegyňu, ktorá bola ochotná ma vo funkcii zastúpiť na dočasné obdobie a mali sme dostatok času všetko nastaviť tak, aby veci fungovali v mojej neprítomnosti. Pripravovali sme to dlhšie a starostlivo. Bol to oslobodzujúci pocit a len vďaka nemu som si mohla sabbatical naplno vychutnať a skutočne si od práce oddýchnuť.” 

„Nezažil som človeka, ktorý si sabatikal spravil a sťažoval by sa na to, že to bolo neúčinné. Vo všetkých prípadoch, čo poznám, sa ľudia trošku zmenili a prichádzajú buď na to isté miesto s novými nápadmi, alebo sa posunú a prechádzajú v rámci organizácie na iné miesto. Sú aj prípady, že sa rozhodnú zmeniť svoje pracovisko k vlastnému prospechu a prehodnotia smerovanie, ktoré zastávali doteraz,” hodnotí Dušan Ondrušek.

Ako bojovať proti vyhoreniu bez sabbaticalu? 

Samozrejme, sabbatical je forma prestávky, ktorú si z rozličných dôvodov nemôže dovoliť každý. Pocitom vyhorenia sa však aj tak neubráni.

„Ak má takú možnosť, mal by striedať rôzne činnosti v rámci práce a nedopustiť sizyfovskú situáciu, keď každodenne tlačí haldu povinností a nevydýchne si. Človek by sa mal vedieť aj sám odmeniť za dokončené väčšie úlohy a dopriať si dobrý pocit. Nemal by mať pocit výčitiek, ak sa začne venovať aj sám sebe, nielen povinnostiam a starostlivosti o blízkych. Zároveň si myslím, že človek by najmä nemal robiť prácu, ktorá ho nenapĺňa,” radí na záver Dušan Ondrušek.

Tento článok bol pripravený vďaka medializuj.sk.