Vzdelávanie mladých ľudí patrí medzi najdôležitejšie činnosti pre budúcnosť spoločnosti. V rámci IT to platí dvakrát, vzhľadom na neustály dopyt rastúceho odvetvia.
Pre kvalitný základ znalostí je potrebný dobrý učiteľ či lektor. O vzdelávaní, praxi a študentoch sme sa porozprávali s učiteľmi Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Košiciach – Ing. Michalom Copkom a Mgr. Jozefom Ploščicom. Okrem stredoškolákov učia aj študentov pomaturitného vzdelávania, ktoré na škole funguje v spolupráci s T-Systems Slovakia od roku 2013.

Ako sa vzdeláva študent v IT sfére, ktorá sa neustále vyvíja?
M. C.: Na škole sa snažíme učiť študentov veci, ktoré im vydržia dlhšie – princípy fungovania, pochopenie súvislostí. Učiteľ však musí mať v sebe showmanstvo, o pozornosť žiakov bojuje s mobilom, spolužiakom, spolužiakovým mobilom… To učiteľ prebije, ak má prehľad, vie, čo rozpráva, vyzná sa v téme. Dôležitá je teda jeho pripravenosť.
J. P.: Ja rád študentom hovorím, že v ich veku som chcel robiť webstránky. K tomu im musím vysvetliť, že v tom čase ešte nebol internet. Tým sa im snažím ukázať, že väčšina povolaní v IT sektore predtým neexistovala a že podobný scenár možno čaká aj ich. Preto by mali byť flexibilní, vedieť sa prispôsobiť a mať základy na to, aby pokryli potreby IT sféry, aby boli všeobecne použiteľní.
Čo potrebuje učiteľ v dnešnej dobe?
M. C.: Povedal by som, že neskutočný rozhľad, ktorý sa ťažko získava pri pracovnej dobe. Ak mám byť dobrý učiteľ IT, musím sa neustále vzdelávať, a to nielen čítaním, ale aj školeniami či konferenciami. Je ťažké mať prehľad o najnovších trendoch vo všetkých smeroch v IT. Na tom sa nás potom často snažia študenti nachytať, že niečo nevieme, o čom si zas oni načítali napríklad v rámci výberu nového notebooku.
Pomáha učiteľom kontakt s praxou?
M. C.: Áno, pre učiteľov je dobré, ak môžu získavať viac vedomostí, ktoré potom odovzdajú študentom. Vždy je lepšie, ak vie učiteľ látku priblížiť z rôznych strán aj s príkladom. Zároveň učiteľom pomáha aj to, že vidia, ako funguje IT firma a vedia to sprostredkovať žiakom.
Koncom minulého roka sme sa zúčastnili školenia z oblasti sieťových technológií, ktoré na škole učíme, a takáto možnosť rozširuje naše obzory. Ak by sme učili len teóriu, po pár týždňoch by žiaci stratili záujem.
Priniesol kontakt s praxou nejaké zmeny vo vyučovaní?
M. C.: Už pri začiatkoch pomaturitného štúdia sme sa začali zaoberať požiadavkami IT v praxi. Tie sme potom pretransformovali do duálneho stredoškolského vzdelávania.
Firemné prostredie žiakom dáva možnosť pracovať s reálnymi technológiami, ku ktorým je potrebná infraštruktúra, zakúpené množstvo licencií, pre monitorovanie serverov musí byť priestor na zber dát… Toto naša škola nemá k dispozícii, aj keď technicky sme veľmi dobre vybavení.

Aké sú základné predpoklady pre štúdium IT?
M. C.: Chuť učiť sa a neustále sa vzdelávať. Ak si niekto myslí, že si postačí s vedomosťami, ktoré získal na škole, tak sa veľmi mýli. Určite študent potrebuje analytické myslenie – rozložiť problém na menšie časti, identifikovať chybu a opraviť ju, a technické myslenie. K programovaniu zas potrebuje matematickú logiku.
J. P.: Dôležité je aj algoritmické myslenie, aby si vedel žiak určiť, čo potrebuje riešiť skôr a čo neskôr, správne si rozvrhnúť úlohy. To je problém, s ktorým sa stretávame u žiakov, že nevedia nájsť začiatok riešenia.
Majú súčasní študenti aj iné charakteristické črty?
J. P.: Chcú okamžitú odpoveď, instantné riešenie. Keď začnem rozmýšľať nad odpoveďou, presunú pozornosť inam. Je ťažké udržať si ich pozornosť v pretlaku informácií a vnemov.













[…] pripájať sa do školskej siete a používať školské počítače z domu,” opisuje Michal Copko, učiteľ informatiky na […]
[…] pripájať sa do školskej siete a používať školské počítače z domu,” opisuje Michal Copko, učiteľ informatiky na […]