Výskum psychológov UPJŠ: Ľudia s vyššou toleranciou neistoty pociťujú nižšie ohrozenie koronavírusom

Na začiatku platnosti celoštátnych preventívnych opatrení (pred 2 týždňami) len tretina oslovených uviedla nosenie rúška, dnes sú samozrejmosťou. Respondenti spočiatku vnímali riziko nakazenia sa koronavírusom ako skôr nízke, výskumný tím Katedry psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ sa zameria na to, ako sa psychické zdravie mení v dôsledku narastania počtu infikovaných.

Katedra psychológie FF UPJŠ realizuje v týchto dňoch výskum Psychologické aspekty vnímania hrozby koronavírusu.

Vzorka 683 respondentov

V piatok 13. marca 2020 začali na Slovensku platiť prvé celoštátne opatrenia proti šíreniu tohto ochorenia zahŕňajúce uzatvorenie škôl, letísk, sociálnych, kultúrnych a rekreačných zariadení alebo obmedzenie prevádzky obchodných centier. Súčasne s tým začali výskumníci Katedry psychológie FF UPJŠ sledovať, ako ľudia vnímajú hrozbu koronavírusu, nakoľko dodržiavajú opatrenia vydané Úradom verejného zdravotníctva SR a aký má táto situácia dopad na ich psychické zdravie.

„Výskum sme realizovali na vzorke 683 respondentov z celého Slovenska vo veku 15 až 76 rokov v období od 13. do 17. marca 2020,“ informuje docent Jozef Bavoľár.

Prvé dostupné výsledky prinášajú pomerne zaujímavé zistenia.

Cítime sa najmenej ohrození

„Respondenti v danom období vnímali riziko, že sa nakazia koronavírusom, ako skôr nízke – až 83 percent opytovaných z ponúkanej škály od 1 do 7 volilo odpovede do hodnoty 4, teda maximálne stredne veľké riziko. Zaujímavé tiež bolo, že odpovedajúci vnímali ohrozenie koronavírusom skôr všeobecne – za najväčšiu hrozbu označovali možnosť, že koronavírus predstavuje nebezpečenstvo pre ľudí na Slovensku, menej sa obávali hrozby koronavírusu vo vzťahu k svojej rodine a známym a najmenej ohrození sa cítili samotní respondenti.“

Čo sa týka preventívnych opatrení, najviac označovanými boli možnosti „vyhýbam sa účasti na hromadných podujatiach, resp. miestam s vysokou koncentráciou ľudí“ (až 95 % odpovedí často a veľmi často), „umývam si ruky mydlom a teplou vodou najmenej 20 sekúnd“ (91 %), „vyhýbam sa blízkemu kontaktu s ľuďmi, ktorí javia príznaky nádchy alebo chrípky“ (88 %) a „dodržiavam vzdialenosť najmenej jeden meter od kohokoľvek, kto kašle alebo kýcha“ (86 %).

„Na začiatku platnosti celoštátnych preventívnych opatrení však len tretina oslovených uviedla nosenie rúška,“ upozorňuje Jozef Bavoľár. Zároveň ale poznamenáva, že v ostatných dňoch došlo v tomto ohľade k výraznej zmene – aj vzhľadom na nariadenie vlády povinne nosiť ochranné rúško na verejnosti. Slováci pristúpili k tejto povinnosti veľmi dôsledne – na uliciach, v obchodoch ani v úradoch dnes nestretneme človeka, ktorý by nemal zahalené nos a ústa respirátorom, rúškom, šatkou alebo šálom.

Zvýšila sa naša nervozita

A ako sa situácia súvisiaca so šírením koronavírusu prejavila na našom psychickom zdraví?

„Z rôznych ukazovateľov psychického zdravia sa vo vyššej miere objavovala najmä nervozita – 24 percent opýtaných uviedlo dosť silné alebo veľmi silné prežívanie tejto emócie. Nasledovali neurčité pocity úzkosti a strachu (16 percent), desivé myšlienky a predstavy (12 percent) a pocity napätia a vzrušenosti (11 percent). V súvislosti s psychickým zdravím sme tiež zistili, že ľudia, ktorí dokážu lepšie tolerovať neistotu a neurčitosť situácie, prežívali úzkosť v nižšej miere a subjektívne vnímali, že koronavírus nie je pre nich až taký ohrozujúci,“ uvádza docent J. Bavoľár a dodáva, že v priebehu sledovaných piatich dní nedošlo k zmenám vo vnímaní rizika ani prežívaní úzkosti.

Prezentované výsledky predstavujú ukážku prvej časti realizovaného výskumu. Výskumný tím Katedry psychológie FF UPJŠ sa plánuje pozrieť aj na to, ako sa naše psychické zdravie mení v dôsledku narastania počtu infikovaných a či v tomto procese zohrávajú dôležitú rolu faktory ako nádej alebo optimizmus.

V ďalšom zo série výskumov sa košickí psychológovia plánujú zamerať na psychické prežívanie seniorov, ktorí sú najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva.

Tab. 1: Vnímanie hrozby koronavírusu

Tab. 2: Percentuálne vyjadrenie plnenia preventívnych opatrení

Tab. 3: Percentuálne zastúpenie vybraných ukazovateľov ohrozenia psychického zdravia u opýtaných