Vdýchla život rodu von Barevanson, ktorý nedá knihomoľom spávať. Je autorkou trojice neogotických románov Hadí, Vlčí a Orlí zámok, ktoré vyšli vo Vydavateľstve Maxim a na čitateľskom trhu postupne vyvolávajú ošiaľ. Jej príbehy sú temné i romantické zároveň, ukrývajú mnohé tajomstvá, ktoré sa len postupne derú na povrch. V rozhovore Lina Franková prezrádza, že má mierny fetiš na synonymá, s postavami svojich príbehov sa háda a neuznáva dokonalých hrdinov.
Keď si rod von Barevanson ešte len nosila v hlave, verila si, že u čitateľov až natoľko zarezonuje?
- Minimálne som dúfala, že sa nájde aspoň malá komunita čitateľov, ktorí si čudákov z rodu von Barevanson obľúbia rovnako ako ja a budeme to spolu zdieľať. Momentálne si myslím, že je ich popularita o trochu väčšia, ako som predpokladala, a z toho som doslova nadšená.
Čím ťa priťahuje svet modernej aristokracie?
- Vždy som sledovala britskú kráľovskú rodinu a zároveň som si rada predstavovala, že žijem na zámku. Nielen pre ten luxus (alebo aspoň zdanlivý luxus, keďže je určite problém ho vykúriť :), ale skrátka aj preto, že zbožňujem všetko, čo zaváňa históriou. Rada fantazírujem o živote modernej aristokracie. Vždy ma to bavilo.
Prečo si zvolila do názvov a vlastne aj do samotného deja vždy previazanosť s nejakým zvieraťom?
- Hadí zámok je úvodný. Barevansonovci majú v rodovom erbe strom s korunou tvorenou hadími telami. Zmyje vystihujú ich povahové črty – skrývajú sa vo svojich hniezdach a povahovo vedia byť títo aristokrati úskoční a slizkí. Keď som dopísala prvú knihu, napadlo mi, že by bolo zaujímavé pokračovať v podobnom duchu. Že by každá kniha mohla niesť zvierací názov, podľa toho, ako zviera vystihuje povahu daného Barevansona a zároveň byť aj motívom v deji. Kasandra vo Vlčom zámku vie brániť svoj priestor ako vlčica a Orlí zámok… Hyeronym je svojím spôsobom dravec. Tak ho nazve aj hlavná hrdinka Saskia, keď má pocit, že sa správa nebezpečne.
Skvelé je, že sa knižky dajú čítať samostatne a jeden zámok na seba nevyhnutne nenadväzuje druhým. Bol to skvelý marketingový ťah a predpokladám, že aj zámer.
- Áno, zámer. Jednoducho nechcem, aby moji čitatelia čakali na ďalšie časti, pretože majú vždy otvorený koniec. Mňa samú to pri čítaní dosť znervózňuje :).
“Asi mám mierny fetiš na synonymá:). “
Akú najlepšiu a akú najhoršiu recenziu na svoje diela si si doposiaľ prečítala?
- Najlepšie recenzie sú tie, ktoré mi prídu súkromne do správ, tie si vlastne aj najviac vážim. Čitateľ mi napíše, že práve dočítal moju knihu a je z nej paf. Čo môže byť lepšie? Raz však jeden recenzent v dlhšom článku napísal, že prinášam niečo nové a ak nie teraz, tak jedného dňa mám šancu zaujať masy. Vtedy som „vyrástla“ hrdosťou. Na druhej strane, Hadí zámok je kniha, ktorá sa buď páči, alebo nepáči, takže už som si o sebe prečítala, že som nevyzreté dievčatko, čo sa hrá na spisovateľku. Zabolí to, ale bolo by naivné predstavovať si, že sadnem každému.
Príbehy sú skvelým mixom jemnej temnoty, mystiky, romantiky a záhad, plus vždy riešia nejaký konkrétny vzťahový či osobnostný problém. Musím povedať, že medzi slovenskými autormi som veľmi nič podobné nenašla, navyše tvoj svojský rukopis plný zvláštnych slov rovnako vyniká. Vždy si sa rada hrala so slovíčkami?
- Asi mám mierny fetiš na synonymá:). Veľmi rada si obohacujem slovnú zásobu a zároveň si myslím, že práve to by v nás ako vedľajší efekt mali zanechať knihy. Len čo zistím, že sa mi nejaký výraz opakuje, s chuťou hľadám inú verziu. A tak zisťujem, že napríklad „perleťový“ sa dá napísať aj ako „perlmutový“ a je to krásne. Čo sa týka postáv, vždy sa snažím, aby mali kladné aj záporné vlastnosti, neuznávam dokonalých hrdinov. Dokonalosť je nudná (a nereálna).
Tvoje postavy bojujú s rôznymi vnútornými démonmi, prechádzajú istým vývojom, nikdy nevyznievajú plocho. Ktorá mužská a ktorá ženská postava sú tvoje naj a prečo?
- Z mužských ani neviem vybrať, ale asi Ruben z Hadieho zámku. Pôsobil ako mizantrop, nervák, zlý človek, ale ja som od začiatku vedela, že nie je iba nepríjemný. Z toho dôvodu mám k nemu takmer ochranárske pocity :). Zo ženských postáv je to Kasandra z Vlčieho zámku. Ňou som si vytvorila hrdinku, ku ktorej vzhliadam v podstate aj ja. Jej schopnosť bojovať s nepriazňou a veľmi kultivovane každému ukázať, čo si k nej ešte smie dovoliť, by som chcela tiež mať.
Sama pôsobíš ako „z iného sveta“, inklinuješ k móde, ktorá je vznešenejšia, máš rada porcelán… Bola si vari v minulom živote dáma zo zámku?
- Rozhodne som si už niekoľkokrát vypočula poznámku, že som ňou asi bola :). Keď som začala zbierať klasické korzety, keď som mala obdobie, že som nosila iba sukne po zem… Ešte aj píšem pri starožitnom stole.
Píšeš ručne do zošitov. Ako sa to, prosím ťa, dá? To vôbec neškrtáš a nemažeš?
- Ale kdeže. Škrtám, oblievam papiere kávou, voskom zo sviečok… ale to patrí k čaru tradičného spôsobu písania. Som kvôli nemu pomalá, ale nedokážem sa ho vzdať. Lepšie mi to myslí, keď píšem na papier. Navyše, následne musím text prepísať do počítača, čo je pre mňa ako druhé čítanie a rovno po sebe opravujem nezrovnalosti.
“Aktuálne postavy mi dávajú zabrať.”
Máš už na začiatku tvorby príbehu presnú ideu – kostru – alebo sa postavy a dej pozvoľna vyvíjajú? Dovolíš im čokoľvek? Alebo ich dokážeš ukočírovať?
- Píšem si podrobnú osnovu. A do tej osnovy počas písania dopisujem ďalšie poznámky, až kým nevznikne čosi, čo musím zakaždým lúštiť:). Osnova na čosi vyše 200 stranovú knihu má obvykle okolo 60 bodov. Aj tak sa občas nechám uniesť a odkloním sa, ale priznávam, som radšej, keď sa to nedeje.
Hádaš sa s postavami?
- Momentálne sa hádame veľa. Aktuálne postavy mi dávajú zabrať. Predovšetkým muž – Kristián. Ešte nikdy sa mi nestalo, aby som do poslednej chvíle nerozumela správaniu postavy, konkrétne jej náladovosti. Nakoniec ma to doslova postavilo uprostred noci z postele, keď mi došlo, prečo sa to deje. Prisahám, že to šlo mimo mňa, akoby sa mi to nakoniec uráčil pošepkať samotný Kristián Lasko.
Aktuálne dokončuješ štvrtý diel – Jelení zámok. Môžeš čitateľov jemne navnadiť?
- Je iný. Hrdinovia predošlých „zámkov“ boli (v postate) vyzretí vzdelaní ľudia. Teraz som si povedala, že na to už musím ísť inak. Je tu predsa aj mladšia generácia Barevansonovcov. Moji hrdinovia sú mladší a v mnohom sa musia ešte podvoľovať vôli druhých. Hlavná hrdinka, Mirabela von Barevanson, takmer neopúšťa zámok a jej rodina pôsobí, akoby si to ani neželala. On, Kristián, je jej zamestnanec, ale ako to už býva – dostanú sa k sebe bližšie ako by mali. Jelení zámok v sebe nesie zakázanú lásku, ale aj stáročia pretrvávajúcu krivdu, ktorá dvoch mladých ľudí postaví pred voľby, ktoré ich budú stáť veľmi veľa. A samozrejme, aj tajomného jeleňa s bielymi očami.
Pred „zámkami“ si spolu s kamarátkou napísala aj knihy pre milovníkov pečenia Magické cupcaky a mafiny a Magické bábovky, no tiež román Maj pekný deň. Celkom sa ti to už zbiera. Aké spisovateľské ambície máš do budúcna?
Pridajte komentár