EAST MAG
Tanhauser Národné divadlo Košice/Joseph Marčinský
Foto: Národné divadlo Košice/Joseph Marčinský

Po 65-ich rokoch sa TANNHÄUSER vrátil do Národného divadla Košice

Po takmer 65 rokoch sa 1. decembra na javisko Národného divadla Košice vrátila v novej inscenácii romantická opera Richarda Wagnera TANNHÄUSER v režisérskom tandeme Ondreja Šotha a Rolanda Khern Tótha a hudobnom naštudovaní šéfdirigenta Opery NDKE Petra Valentoviča. Nová operná inscenácia má aj zaujímavé medzinárodné obsadenie hosťujúcich a domácich sólistov. Popri orchestri a zbore Opery NDKE v nej spoluúčinkuje aj svetoznámy Slovenský filharmonický zbor. 

Operu Tannhäuser, ktorej celý názov znie Tannhäuser a zápas spevákov na Wartburgu, Wagner skomponoval počas svojho drážďanského obdobia, kde pôsobil ako kapelmajster a premiéru mala v roku 1845. Inšpiroval sa ľudovou baladou o Tannhäuserovi, mýtickým Venušiným pahorkom (Venusberg) a v ňom prebývajúcou bohyňou Venušou, ktorá v stredovekej legende niekedy vystupovala aj ako Frau Holda – nordická bohyňa podsvetia Hel. V opere vystupujú aj historické postavy ako sv. Alžbeta Durínska (Uhorská), Hermann I. Durínsky, minnesänger Tannhäuser a nemeckí stredovekí básnici Wolfram von Eschenbach a Walther von der Vogelweide.

REKLAMA

Najmä postava sv. Alžbety je zviazaná so Slovenskom. Podľa niektorých prameňov sa narodila v Bratislave, kde prežila prvé štyri roky svojho života a v Košiciach je jej zasvätený Dóm sv. Alžbety, najväčší chrám na území Slovenska.

Foto: Národné divadlo Košice/Joseph Marčinský

Rozpor medzi duchovnou a zmyselnou láskou

Richard Wagner prepojil tieto legendy i historické postavy s legendou o súťaži spevákov na hrade Wartburg (v nemčine doslova Sängerkrieg, čo značí vojna spevákov). Ale určite mu nešlo o historickú vernosť. Témou jeho opery je rozpor medzi zmyselnou a duchovnou láskou. Sú reprezentované na jednej strane Venušou a na druhej Alžbetou. Ale rieši i rozpoltenosť moderného človeka, ktorý je zmietaný protikladmi a nevie sa medzi nimi rozhodnúť. Tannhäuser je jedinou operou Richarda Wagnera, ktorá vznikla vo viacerých verziách (drážďanská, parížska, viedenská). Zaoberal sa ňou celý život a s jej podobou nebol spokojný do samého konca (v predvečer svojej smrti v Benátkach povedal: „Dlžím ešte svetu Tannhäusera“.)

Podoba košickej inscenácie je tzv. Mischfassung – zmiešaná verzia z viacerých, kde dominuje na začiatku veľká baletná hudba bakchanálií a jej témou je tzv. wagnerovský kult po smrti skladateľa ako i život a osud jeho jediného syna Siegfrieda, ktorý bol sám skladateľom, dirigentom, režisérom a intendantom bayreuthského festivalu.

Foto: Národné divadlo Košice/Joseph Marčinský

Množstvo hosťujúcich sólistov

Nová operná inscenácia v Národnom divadle Košice prináša aj zaujímavé medzinárodné obsadenie hosťujúcich a domácich sólistov. Prvýkrát sa v košickej opere predstavuje nemecký tenorista gruzínskeho pôvodu Zurab Zurabishvili, ktorý sa spolu s domácim Tituszom Tóbiszom alternuje v postave Tannhäusera. Nová inscenácia je košickým debutom aj pre mladú sopranistku Utarid Mirzamovu, s ktorou sa bude v postave Elisabeth alternovať slovenská sopranistka Linda Ballová. V postave Herrmanna uvidia diváci Michala Onufera a Jozefa Benciho. Marián Lukáč a hosťujúci Pavol Kubáň sa predstavia v postave Wolframa von Eschenbacha. V postave Venus sa alternujú Myroslava Havryliuk a česká sopranistka Eliška Weissová. A v ďalších postavách uvidia diváci aj Maksyma Kutsenka, Mareka Gurbaľa, Antona Baculíka, Mihály Podkopájeva, Janu Hrubovčákovú, Beátu Drotárovú, Petra Rolika a Juraja Jurka.

Na rozdiel od nemecky hovoriacich krajín, v strednej a východnej Európe (s niekoľkými výnimkami, ako napr. Budapešť) neexistuje výrazná tradícia uvádzania opier Richarda Wagnera. Bipolárna história Bayreuthských slávností a pravicovo-konzervatívneho Bayreuthského kruhu, väzby medzi Winifred Wagner a Adolfom Hitlerom, ako aj reformy „Nového Bayreuthu“ a „Dielne (Werkstatt) Bayreuth“ sú v zahraničí vnímané podstatne menej ako v Nemecku. Z tohto pohľadu je inscenácia pod umeleckým vedením Ondreja Šotha, Rolanda Kherna Tótha a Stanislava Trnovského významným počinom.

tlačová správa

komentáre 2