Ak sa povie Pole Dance, nielen v Košiciach je jej meno dobre známe. Kedysi manažérka v kostýmčeku, neskôr na úrade a dnes profesionálna trénerka čoraz populárnejšieho športu, ktorý však ešte stále musí bojovať s mnohými predsudkami. Tatiana Guľová je viacnásobná Vicemajsterka Slovenska, trénuje aj deti a snaží sa budovať komunitu ľudí venujúcich sa netradičným športom. Začínala z ničoho, schudla 28 kilogramov, pochopila, že pre svoje šťastie nemôže sedieť 8 hodín v kancelárii a dnes vedie občianske združenie Mystery Butterfly.
Keď jej kamarátka prvýkrát spomenula Pole Dance, Tatiana vôbec netušila, o čo presne ide. „Vyslovila to ako púl dance a moja angličtina bola v tom čase slabá, tak som si to preložila ako tanec v bazéne. Vravela som si – vodná aerobik som už skúšala, tak prečo nie. Možno zo mňa bude nejaká akvabela. (Smiech.) Dievčina mi do telefónu povedala, že si mám priniesť kraťasy, tričko a štucne. Nevedela som si predstaviť, načo mi v bazéne bude oblečenie a kde sú plavky, ale nesmelo som sa len opýtala, čo sú to štucne. Vraj nech neriešim, ona mi požičia. Tak som to uzvarela, že zrejme ide o nejakú špeciálnu pomôcku do vody“ zaspomínala si so smiechom na úplné začiatky.
Fyzika v praxi
V tom čase chodila bežne elegantne oblečená, do koženej aktovky si strčila spomínané kraťasy a tričko a zaklopala na neoznačené dvere v Jumbo centre.
„Otvorila mi z môjho pohľadu polonahá dievčina – mala malé kraťasky, športovú podprsenku a ponožky po kolená. Dosť ma to vydesilo a keď som za ňou zbadala tyč, ostala som v šoku. Teraz sa už nehanbím povedať, že som v tom čase – bol to tok 2013 – mala 95 kíl. Bola som dva roky po vysokej škole, totálny workoholik. Vnímala som sa ako dobrý kus ženy – ono to bolo pekne formované a ani som si neuvedomovala, že som pribratá. Videla som samu seba ako krv a mlieko. Ale tu som teda bola v šoku. Hneď počas prvého tréningu som však pochopila, že je to riadna makačka a všetky predsudky ma pri tej fyzickej námahe okamžite opustili. Pole Dance mi nesmierne učaroval. Je to šport, pri ktorom človek posúva svoje hranice, je to ťažká fyzika v praxi.“
Za rok a pol dala dole takmer 30 kíl
Začala teda pravidelne trénovať a za rok a pol schudla 28 kíl. Svoje urobil pohyb i zmena jedálnička. „Samozrejme, malo to svoju postupnosť. Nevyhľadala som žiadneho odborníka, počúvala som len svoje telo – čo potrebuje.“
Po krátkom čase jej trénerka navrhla, či by sa nechcela stať pomocnou trénerkou a ona súhlasila. „Brala som to popri práci ako istú formu psychohygieny. Postupne sa to nabaľovalo a ani neviem ako a zistila som, že mám 6 tréningov do dňa. Lenže zrazu som otehotnela, firma sa rozpadla a postupne som tiež zistila, že čím viac trénujem iných, tým menej trénuje trénerka mňa a nemám sa už pri nej kam posúvať. Začala som teda navštevovať rôzne workshopy a školenia na Slovensku i v rámci Európy a skoro som pochopila, že to chcem celé robiť inak ako doteraz. Na campe v Chorvátsku som stretla Ninku Peráčkovú z Bratislavy a svojou gracióznosťou a ladnosťou mi prišla ako anjel. Pochopil som, že to, čo robíme v Košiciach, je vlastne z môjho pohľadu veľmi smutné a že to chcem robiť odlišne.“
Pridajte komentár