U nás doma si sviatky užívame. Nestresujeme sa upratovaním, všetko pekne stíhame, pozeráme rozprávky a chrúmeme jeden koláčik za druhým. Nie, neužívame drogy ani nám nepreskočilo. Jednoducho sme sa takto programovo nastavili. Inak by sme pri našich deťoch skončili na psychiatrii.
Realita je totiž takáto:
Vianočná výzdoba? Po celom dome máme od Halloweenu polepené pavúky, ktoré naše deti zbožňujú. Trojročná “princezná” si ich premiestnila aj ku svojej postieľke – vraj ju v noci chodia nožičkami hladkať.
Pečenie? Čo si napečiem, to mi aj zjedia. Do dvoch dní po tom niet ani chýru, ani slychu. Požiadavky sú navyše jednoznačné – žiadny lekvár, hrozienka, ovocie ani neznáme plnky…
Dobrá nálada? Tú my máme. Aj keď nám počas prípitku synátor prskavkou vlani ohorel novú plávajúcu podlahu priamo uprostred miestnosti. Koberec tam nemal byť, už je…
Darčeky? Manžel napísal do listu Ježiškovi na chladničku Lexus ES 300, hotel Regnum, koženú bundu konkrétneho odtieňa hnedej… Nekomentujem. Asi ani Ježisko. Synček si želá 8 druhov lega, ktoré každý druhý deň obmieňa. Maruška ešte nechápe, tak chce len veľa čokolády.
Štedrý večer? Mali sme ísť najprv k manželovej rodine a podvečer ho stráviť s mojimi rodičmi. Zmena – všetci majú covid.
Poriadok? Nekomentujem. Odkedy máme deti, je to niečo nereálne. Všetko zhrniem do jedného vreca a strčím do skrine.
Dobré správy? Odchádza nám práčka, mne rameno, ale hlavné je, že nám neodchádza zmysel pre humor, že sa ľúbime, neberieme sa zbytočne vážne a rozhodli sme sa tešiť sa z Grincha, nezmyselných vianočných romantických komédií, degenerovaných medovníkov a dažďa namiesto snehu.
Pridajte komentár