Prinášame vám ďalšiu kapitolu románu MERITUM – Nočné besy

„Vidíte? Už teraz vie viac ako my.“

„Ale čerta starého vie!“ odsekol Viktor a treskol s pohárom o drez, až z neho vyšplechla voda. „To je ten dôvod, prečo ste mi nechceli povedať odkiaľ na ňu máte číslo? Našli ste ju v cirkuse?“

Gabriela mu nervózne naznačila, aby sa stíšil.

„Isteže nie, len…“ freneticky preberala koráliky ruženca. „Dozvedela som sa o nej od kláštorných sestier, ktoré mi dali ruženec. Zbavila ich nepokojnej sestry Barbory, ktorej šúchavé kroky sa ozývali po chodbách aj mesiace po jej smrti. A ja ani netuším, aký máte vzťah k cirkvi, no bolo mi jasné, že médium, kláštor a duch sestry, môže byť pre vás nestráviteľná kombinácia…“

„Mám právo byť informovaný!“ vyhlásil ako nejaký právnik. „A k cirkvi mám rozporuplný postoj, ak to chcete vedieť.“

Založila si ruky v bok.

„Vlastne nechcem.“

Urazene zovrel pery a chytil pohár.

„Tak sa teda poďme zapojiť do teátra vašej novej najlepšej kamošky. Môžem hrať s vami.“

Na tvári sa mu objavil neprirodzene široký úsmev, ktorý už dobre poznala.

„Vaša verejná tvár,“ znechutene pochopila. „Okamžite ju zahoďte, pochovajte hlboko do zeme a už v živote ju nepoužite!“

Viktor opäť skysol ako jogurt po záruke.

S pohárom v ruke vykročil k dverám, Gabriela hneď za ním.