19-ročná Dominika Bodorová prešla sama Cestu hrdinov SNP. Teraz o tom napísala knihu

Zaskočilo ťa niečo, čo si nečakala?

Vedela som, že na Slovensku sa nájdu dobrí ľudia. No napriek tomu ma veľmi milo prekvapilo, koľko ich tu skutočne je. Už hneď tretí deň som prespávala u úplne cudzích ľudí, ktorí mi ponúkli nocľah.

Obrovská vlna podpory sa na mňa liala aj z facebookovej skupiny Cesta SNP 2023, kde som denne písala príhody z cesty. Stovky ľudí mi držali palce, mnohí mi písali, ponúkali pomoc. Toto som naozaj nečakala.

Nebála si sa ako mladučké dievča sexuálneho obťažovania? Nestretla si sa s niečím podobným?

Mala som so sebou slzný sprej – vždy poruke. Človek nikdy nevie. Jasné, že som vedela, že musím byť ostražitá, no o nič viac, ako keď sa človek večer prechádza po ulici. Dávala som si pozor, čo a ako komunikujem na sociálnych sieťach – nikdy som nenapísala, kde presne nocujem, dokonca som niekedy pridávala príspevky až na druhý deň.

Stretla som sa so sexuálnym obťažovaním už počas prvého týždňa a aj vďaka tomu som si po zvyšok cesty dávala veľký pozor. Našťastie sa nič nestalo, no nebola to pozitívna skúsenosť. Vo svojej knihe píšem podrobne aj o tomto zážitku.

REKLAMA

Ani medvede či diviaky nie sú najpríjemnejším spoločníkom – stretla si?

Zvieratá sú v prírode doma, preto som nečakala, že sa im vyhnem. Niekoľkokrát sa v mojej blízkosti vyskytla vysoká zver, no paradoxne najviac ma vydesil ježko, ktorý ma prišiel pozrieť počas jednej noci.

Videla som čerstvé medvedie stopy neďaleko Kremnice. Snažila som sa robiť hluk, aby som medvede odplašila.

Koľko vážila tvoja batožina?

Bez jedla a vody mohla mať približne 8 kilogramov. Batoh však mohol vážiť aj 13 kíl počas úsekov, kde sa 4-5 dní nenachádzal žiadny obchod ani reštaurácia. Celkovo som však bola zbalená veľmi dobre.

Bola si niekedy hladná – keď sa zásoby minuli a obchod nikde…

Raz sa mi takmer stalo, že som ostala bez jedla. Na druhý deň bol totiž sviatok a ja som na to úplne zabudla. Našťastie sa našiel úžasný človek, ktorý mi nakúpil potraviny, priniesol ich na cestu a nakoniec ma vzal k svojej rodine, kde som prenocovala. Inak som si dávala pozor na to, aby som neostala bez jedla či vody.

Čo počasie? Prialo ti?

Išla som v júni a v júli, čo sú teplé mesiace. Stihlo ma pár búrok, no v zásade to nebolo nič strašné. V Nízkych Tatrách sme mali jednu noc len 1 stupeň nad nulou. Posledný týždeň som zase šla v nižších nadmorských výškach, čiže bolo pocitovo omnoho teplejšie ako na horách. Musím však povedať, že mi počasie veľmi prialo a šetrilo ma. (Úsmev.)

Pokračovanie článku na ďalšej strane.