Slovensko dlhodobo čelí nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a pokračujúcemu odlivu talentu do zahraničia. Najnovšie dáta z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a prieskum Košice IT Valley potvrdzujú, že zahraniční pracovníci zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri udržiavaní konkurencieschopnosti slovenských firiem. Zároveň však poukazujú na výrazné regionálne rozdiely, nevyužitý potenciál zahraničných študentov a pretrvávajúce systémové bariéry.
Firmy aj inštitúcie stoja pred otázkou, ako udržať konkurencieschopnosť a zároveň zabezpečiť dostatok ľudí pre kľúčové pozície. Jednou z ciest je väčšie otvorenie sa zahraničnej pracovnej sile a lepšie pochopenie toho, akí potenciálni zamestnanci prichádzajú na Slovensko a v akých profesiách sa môžu uplatniť.
Západ dominuje, východ má potenciál
Najviac zahraničných pracovníkov dlhodobo pôsobí v Bratislavskom kraji, kde pracuje takmer 50-tisíc občanov tretích krajín a viac než 13-tisíc občanov krajín EÚ a EHP. Hlavné mesto a jeho okolie profitujú z vysokej koncentrácie firiem, lepších miezd a rozvinutej infraštruktúry.
S výrazným odstupom nasledujú Trnavský, Nitriansky a Trenčiansky kraj. Sú to regióny so silným priemyselným zázemím, ktoré sa dlhodobo spoliehajú na pracovnú silu zo zahraničia. Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj. Aj tu však dáta naznačujú postupný rast zamestnávania cudzincov.
„Zamestnávanie zahraničných pracovníkov je dnes koncentrované najmä na západe Slovenska. Pre východné regióny to však predstavuje príležitosť. Ak sa im podarí zlepšiť podmienky a udržať talenty, môžu z toho výrazne profitovať,“ uvádza analytik Jakub Zagora z Košice IT Valley.
Od manuálnych profesií až po riadiace pozície
Cudzinci na Slovensku pracujú naprieč celým spektrom povolaní. Najviac ich pôsobí ako operátori a montéri strojov a zariadení, pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pracovníci v službách a obchode či kvalifikovaní remeselníci.
Okrem manuálnych profesií majú zamestnanci zo zahraničia zastúpenie aj v odborných a administratívnych pozíciách, kde pôsobia ako špecialisti, technici či riadiaci pracovníci. Takéto rozloženie ukazuje, že cudzinci sa uplatňujú vo viacerých odvetviach a prispievajú k rôznym úrovniam pracovného trhu od prevádzkových pozícií až po kvalifikované profesie.
Zaujímavosťou je, že aj napriek prítomnosti tisícov zahraničných pracovníkov zostáva na Slovensku veľké množstvo neobsadených pracovných miest. Údaje z ÚPSVaR ukazujú, že dopyt po pracovníkoch vo výrobe, službách a technických profesiách stále výrazne prevyšuje ponuku.
„Dáta jasne ukazujú, že cudzinci dnes nie sú len doplnkom, ale nevyhnutnou súčasťou trhu práce. Zároveň však vidíme, že dopyt po pracovníkoch stále výrazne prevyšuje ponuku,“ dodáva Jakub Zagora.
Rozdiely medzi skupinami cudzincov
Analýza rozlišuje tri skupiny zahraničných pracovníkov: občanov Ukrajiny, občanov ostatných tretích krajín a občanov EÚ/EHP.
Ukrajinci pracujú najmä v manuálnych profesiách medzi pomocnými pracovníkmi, v službách, obchode a v poľnohospodárstve. Občania iných tretích krajín sú najviac zastúpení medzi operátormi, montérmi a kvalifikovanými remeselníkmi a občania EÚ/EHP dominujú v odborných, administratívnych a riadiacich pozíciách.
Pridajte komentár