Patrí umelá inteligencia výlučne len do hi-tech sveta? Odpoveď na túto otázku prinieslo 9 spíkrov z celého sveta

Súčasťou festivalu mediálneho umenia, technológií a digitálnej kultúry bola vo štvrtok 22. novembra 2018 Art & Tech konferencia. Konala sa v Kasárňach/Kulturparku.

Podujatie otvorili predstavitelia dvoch organizácií, ktoré stoja za prípravou týždňového festivalu – Michal Hladký za Creative Industry Košice a Pavol Miroššay za Košice IT Valley. Privítala ich moderátorka konferencie Barbora Ruščin.

Širokospektrálny obraz o AI

Témou tohtoročnej konferencie bola umelá inteligencia (artificial intelligence, AI) a vo svojich príspevkoch sa jej venovalo 9 spíkrov. „Pri ich výbere sme si dali kľúč, že sa nechceme zamerať na artificial intelligence a machine learning len čisto z umeleckého alebo technického hľadiska. Cieľom bolo vytvoriť širokospektrálny obraz z rôznych oblastí o danej téme,” vysvetlil M. Hladký.

„Konferencia a celý festival Art & Tech Days je tiež spôsobom, ako posúvať náš región vpred a rozvíjať ho. Za kľúčového partnera pri inováciách považujeme Creative Industry a spolu môžeme potvrdzovať, že Košice získali status UNESCO kreatívneho mesta pre mediálne umenie právom,” doplnil výkonný riaditeľ Košice IT Valley Pavol Miroššay.

Medicína, sci-fi a morálna dilema

Prvým spíkrom, ktorý začal celodenný kolotoč rôznorodých príspevkov, bol český neurológ Martin Jan Stránský. Publiku najprv ozrejmil, ako funguje ľudský mozog, ako sa vyvíjal počas evolúcie a priblížil aj neuro-evolučné skratky. Tie si mozog sám vytvára, aby sa menej namáhal. Ozrejmil sklon mozgu k prítomnosti a krátkodobosti a napriek tomu, že konferencia má v názve Tech, vysvetlil, prečo je efektívnejšie učiť sa z materiálov, ktoré má človek fyzicky v rukách a nie z obrazoviek. V rámci svojho príspevku priblížil aj to, ako sociálne siete menia mozog ľudí. Ako sa správame mechanicky pri zverejnení postu na sociálnej sieti a čakáme na dostatočný počet lajkov. Na záver vyjadril názor, že podľa neho ako neurológa umelá inteligencia neexistuje, pretože počítač nevie myslieť. Vyjadril skôr obavu zo závislostí ľudí od technológií, ktoré ľudstvo homogenizujú.

Pohľad na umelú inteligenciu a jej miesto v sci-fi žánri priniesol Uri Aviv. Zakladateľ festivalu Utopia a filmový koordinátor pre izraelské ministerstvo kultúry spomenul aj prvý román, v ktorom sa objavila AI – v Čapkovom R. U. R. Za najlepšie kinematografické sci-fi dielo označil 2001: Vesmírnu odyseu od Stanleyho Kubricka. Žáner sci-fi podľa Aviva pritom nie je o vymýšľaní a kreovaní technológií a zariadení. Zameriava sa na to, ako ich ľudia budú používať.

REKLAMA

Zodpovednosť umelej inteligencie za rozhodovanie načrtol Filip Ruisl. Dizajnér z labu Kitchen Budapešť sa venuje aj inštalácii virtuálnej reality Training 2038. Tú si mohli účastníci konferencie aj priamo vyskúšať vo foyeri Kasární a ukázať, ako by sa rozhodli v rôznych situáciách. V rámci tematiky samostatne rozmýšľajúceho stroja so zodpovedným rozhodovaním Ruisl predstavil aj platformu Moral Machine. Tá zbiera dáta o rozhodovaní v morálnych krízových situáciách a vyhodnocuje ich. Podľa Ruisla je dôležité, aby si bol dizajnér vedomý toho, že AI vie ovplyvňovať svojimi osobnými preferenciami. Mal by sa preto snažiť minimalizovať svoj subjektívny vplyv.

Umenie, dáta a robot

Ako sa využíva machine learning v umeleckej sfére? Spolu so svojou tvorbou to predstavil Američan Gene Kogan. Na začiatku svojho príspevku účastníkom prezradil, že pôvodom pochádza z Ľvova. Košice sú zatiaľ najbližším miestom k jeho rodisku, kde bol.

Pri svojej tvorbe využíva generatívne systémy, ktoré napríklad vyhľadajú všetky obrázky z databáz podľa kľúčového slova a vedia generovať farebnú vizuálizáciu. Napr. charakteristickú farbu sviatku sv. Valentína. Zaujímavé bolo priblíženie GANs (Generative Adversarial Networks), ktoré produkujú neexistujúce obrázky či fotografie na základe databázy reálnych fotografií. Vedia tak imitovať realitu a vytvárať aj databázy ľudských tvárí, ktorých v skutočnosti nikde nestretnete. Podľa Kogana je vytváranie umenia prostredníctvom AI, pričom je ťažké určiť pôvodného autora, o tom, ako si ľudia predstavujú svet, ktorý smeruje do neznáma. Technológie majú pritom neutrálny charakter. Je len na ľuďoch, ako ich využívajú – tvorba umenia je práve tým pozitívnejším prístupom k nim.

Spracovanie a vizualizácia dát má svoje miesto aj v práci humanistov – potvrdil to Karol Piekarski z Medialabu Katowice. Vďaka zberu a analýze dát sa podľa neho môžu určiť trendy v kultúrnom živote ľudí aj to, odkiaľ pochádza konkrétne publikum istej kultúrnej inštitúcie. Praktický príklad vizualizácie dát využitý pre širokú verejnosť predstavil vo vizualizácii histórie mesta Katowice v miestnosti, ktorej naštudovanie verejnosti nezaberie veľa času a prinesie fakty.

Presah technológií a špeciálne umelej inteligencie aj do sektora bankovníctva – to bola téma Petra Matúša z predstavenstva Tatra banky. Ako je možné pri poradenstve a vyhodnocovaní rizikovosti firiem pri schvaľovaní úverov využívať AI, ale zároveň aj možno prilákať nových klientov využívaním robotov priamo na pobočkách banky. Tento koncept, ktorý Tatra banka čoskoro aplikuje, potvrdil aj spoločník Petra Matúša – robot Pepper, ktorý rozosmieval publikum, aj keď spočiatku so spíkrom nekomunikoval.

Ženy v hi-tech

Poslednými troma spíkrami Art & Tech Conference boli ženy. Podnikateľka Merav Oren, ktorá patrí medzi 100 najvplyvnejších ľudí v izraelskej sfére hi-tech, opísala, ako sa z partnerky firmy pre organizovanie eventov a marketing dostala k projektom, ktoré sú akoby jej deťmi. Vytvorila centrum pre start-upy vedené ženami WMN a festival OpenRestaurants, ktorý začal najprv pre jej vlastnú zvedavosť a záujem o to, ako to vyzerá v kuchyniach reštaurácií, ktoré má rada. Dnes je z tejto zvedavosti 5-dňový festival prepájajúci kulinárstvo, inovácie a technológie zameraný pre všetky vekové kategórie. Okrem toho predviedla poslucháčom aj viaceré zaujímavé platformy, ktoré prepájajú umelú inteligenciu a umenie – napríklad aplikáciu na virtuálne skúšanie dobových kostýmov v múzeu, platformu, ktorá vygeneruje logo aj ročný plán na komunikáciu firmy prostredníctvom sociálnych sietí, či online program kreujúci z blogu a písaného slova virtuálny príbeh. Všetko to boli start-upy, ktoré potvrdzujú potrebu technológií a spájanie sfér art a tech.

Ako predposledná sa po slovensky prihovorila publiku Mária Virčíková, ktorá vyštudovala robotiku na TUKE a je spoluzakladateľkou firmy Matsuko, vyvíjajúcej 3D telepresence. Priblížila to, ako sa počas štúdia a písania záverečnej práce dostala od generovania umenia a algoritmov k spoznávaniu AI a jeho hľadania optimálneho riešenia aj možnostiam kreovania celého sveta v 3D, a to nielen v hernom priemysle. Predstavila svoju víziu a prácu, v rámci ktorej sa snažia technologicky umožniť komunikáciu na vzdialenosť aj s 3D hologramom komunikajúcich.

AI a machine learning ako možnosť predikcie a prevencie v oblasti rakoviny prsníka. Za týmto start-upom stojí Adi Zamir. Pink of View je personalizovaný prediktívny indikátor, ktorý využíva lekárske vedomosti o chorobe a dáta o zvyšujúcich možnostiach rizika ochorenia. Start-up začal v roku 2017 a na základe vstupných údajov, ktoré užívateľka vyplní, aplikácia vyhodnotí v rámci 3 skupín rizikových faktorov možnosť ochorenia, zároveň vygeneruje odporúčania pre zníženie tohto rizika a sama monitoring a prevenciu pripomenie aj o rok. Pink of View podwa Adi Zamir prepája globálny problém, zdravie a starostlivosť oň s databázou informácií na technologickom základe.

Podvečer konferencie

Záver štvrtkového programu Art & Tech Days patril panelovej diskusii v dámskom prevedení – tri spíkerky konferencie a moderátorka. Otázky publikum cez slide.com smerovalo na ich konkrétnu prácu, vzdelanie – napríklad obe izraelské spíkerky priznali, že ani jedna nemá vyštudovanú školu zameranú na technológie, work-life balance, ale aj to, odkiaľ čerpajú inšpirácie a čo využívajú ako zdroje pre nové informácie – podcasty, dokumenty, články…

Za najhoršiu radu, akú dostali, označili všetky tri to, keď im pred rozbehnutím práce hovorili, aby do toho nešli a nechali to tak.

Tí vytrvalí odchádzali z konferencie približne okolo 17.00 hod. „Podujatia dopadlo dobre, myslím, že sa ľuďom páčilo. Do publika dnes prišlo okolo 200 ľudí. Mne osobne sa najviac páčil doktor Stránský, jeho prácu som poznal a aj preto som ho cielene pozval na konferenciu, a Gene Kogan,” zhodnotil Michal Hladký, riaditeľ Creative Industry Košice.

Pri záverečných slovách konferencie sa spomenuli aj partneri a mediálni partneri, vďaka ktorým sa Art & Tech Days môžu konať. Ostáva sa už len tešiť na ďalší rok a veriť, že konferencia v roku 2019 bude minimálne taká dobrá ako bola táto.