Petra Kotuliaková: Školské časy sa dnes nekončia diplomom a obedom s rodičmi

Rodová vyváženosť v IT sfére je stále aktuálnou témou už zopár posledných rokov. IT potrebuje stále nové talenty a prečo by nimi nemali byť práve ženy? Snahu zlepšiť zastúpenie oboch pohlaví v IT firmách a na technických fakultách sa systematicky snaží od roka 2012 občianske združenie Aj Ty v IT. Výsledky tejto snahy nám priblížila Petra Kotuliaková, zakladateľka združenia.

Petra Kotuliaková je nositeľkou ocenenia CESA AWARD Female Role Model of the Year 2018 a 2. septembra 2020 získala cenu Tech Inclusion Award v rámci European Tech Women Award 2020, ktoré udeľuje Department of International Trade of British Embassy.

Začnime ocenením Tech Inclusion Award – ako ho vnímaš?

Že sme s Aj Ty v IT prekročili hranice Slovenska a naše výsledky vidia a hodnotia aj v zahraničí. To je veľká radosť. Zároveň svedčí o práci a 100%-nom nasadení celého tímu, preto som rada, že sa tá naša energia pretavila práve do tohto ocenenia. 

Stojíš za vznikom Aj Ty v IT v roku 2012. Čo ťa k tomuto kroku viedlo? 

Pracovala som v tej dobe pre Fakultu informatiky a informačných technológií STU v Bratislave v oblasti komunikácie a PR. Počet dievčat na fakulte sa dlhodobo pohyboval len na 3 – 5 %  z celkového počtu študentov, preto sme začali diskutovať, či by ich nemohlo byť viac. To bol začiatok celého príbehu. Najskôr som netušila, kde je problém, či vôbec je nejaký dôvod, prečo dievčatá nechodia študovať na IT fakulty. Ale už prvý workshop bol obrovské prebudenie. Prišlo množstvo dievčat, ktoré sa zaujímali o to, čo sme robili. A tak som zistila, že záujem majú, len ho doteraz nikto u nich nehľadal.

Postupne malý projekt rástol, pretože podobný problém s malým počtom dievčat, ako sa ukázalo, mali aj ostatné IT fakulty na Slovensku. Dokonca, to je problém Európy a celého sveta.

Z Aj Ty v IT vzniklo občianske združenie, ktoré pôsobí na celom Slovensku a spolupracuje s viacerými IT fakultami. Momentálne majú všetky naše spolupracujúce fakulty 12 – 15 % študentiek. Takže sa tešíme, kam sa toto číslo posunulo. Zároveň si však uvedomujeme, že je to stále málo a máme pred sebou ešte veľa práce.

Ty sama však nie si IT-čkára. Prečo teda povzbudzuješ ženy do tech sféry? 

Moji rodičia ma vždy podporovali, dokonca aj keď som chcela byť kriminalistka 🙂 Keď však prišlo na výber školy, išla som na ekonómiu, pretože „to je pre dievča dobré“. Máloktorý rodič v mojich školských časoch, a niektorí ani teraz, si pri prvom výbere predstaví pre svoju dcéru techniku. Myslím, že to nevedia uchopiť, čo by ich dcéra v technickej oblasti robila. Preto je ich prirodzeným odporúčaním ekonómia, humanitné odbory, jazyky, medicína, právo.

Ja som potom na FIITke STU videla, čo všetko študenti počas školy robia, aké zaujímavé projekty môžu vytvárať. Zároveň som videla tú dievčenskú „neviditeľnosť“, teda že v reále je tam tak málo dievčat, že v tom mužskom dave zanikajú. A bolo mi to ľúto, o koľko príležitostí prichádzajú. Takže preto. Chcela som sprostredkovať dievčatám a ženám možnosti, ktoré im IT a technika dáva. Aby mali pekný život, kde vedia byť samostatné, tešiť sa do práce aj z jej výsledkov.

Zároveň, a to je veľmi dôležité, technológie nám vytvárajú a ovplyvňujú celý náš život. Vo veľkej väčšine sú však teraz tvorené mužmi, a tak zohľadňujú primárne ich potreby. Ženy, aj keď napríklad v 80 % rozhodujú o rodinných nákupoch, majú minimálne možnosti ovplyvniť dané produkty.  

Aj preto som založila Aj Ty v IT. Aby technológie, ktoré nám v živote pomáhajú, vytvárali diverzné tímy. Aby technológie, ktoré vytvoria, zohľadňovali potreby širokého spektra užívateľov – mužov aj žien.

Ako sa v priebehu 8 rokov vyvíjalo Aj Ty v IT? Spĺňa podľa teba vízie, s akými vzniklo?

Rada spomínam na začiatky a tiež často myslím na chyby, ktoré sme nevyhnutne urobili. Napríklad sme po piatich rokoch zistili, že nemáme o sebe žiaden materiál, nič, čo by sme ukázali partnerom a zrazu sme zostali zaskočené, keď od nás niektorý z partnerov pýtal podklady..  

Z môjho pohľadu dovnútra organizácie sa nám darí plniť našu víziu. Samozrejme, ideálne je spýtať sa niekoho z vonku, ako vníma naše pôsobenie, aktivity, angažovanosť v téme podpory žien v oblasti technológií.

REKLAMA

Čím hlbšie túto tému odkrývame, tým viac problémov nachádzame. Preto sme postupným vývojom prešli od práce so stredoškoláčkami ku vzdelávaniu dospelých žien aj malých dievčat od 8 rokov. Dopyt zo strany žien prišiel sám. Pýtali sa nás, ako im môžeme pomôcť, keď už majú skončené školy alebo sú na alebo tesne po materskej dovolenke a rozmýšľajú, čo ďalej. Pri malých dievčatách zase vidíme potenciál, aby techniku a IT vnímali prirodzene ako súčasť vzdelávania a celého života. Budeme tak mať menej práce, keď prídu na stredné školy 🙂

Pridali sme aj vzdelávanie pre učiteľov, lebo im chceme pomôcť pri práci s dievčatami a tvorbe zaujímavého obsahu na hodinách. Viaceré členky tímu začali lektorsky viesť najmladšie dievčatá, naučili sa konkrétnu technológiu, jazyk a okrem projektového manažmentu pracujú s dievčatami aj obsahovo.

Musím povedať, že máme skvelo vyskladaný tím, kde sú niektoré jeho členky technicky zdatnejšie, a keď treba, potiahnu tie ostatné. Mám rada náš Aj Ty v IT tím. Vieme si pomôcť, podržať sa, ale aj si povedať otvorene, keď niečo nefunguje.

Spomínala si percentuálny nárast dievčat na IT fakultách. Aké metriky trackujete pri spĺňaní vašich cieľov?

Sledujeme si dáta a čísla týkajúce sa stredoškoláčok, hlavne počty, ktoré nám prichádzajú na IT fakulty. Toto je pre nás dôležitý údaj, hoci veľa dievčat, s ktorými pracujeme, odchádza študovať aj mimo Slovenska.

Zároveň spolupracujeme s firmami, s ktorými prepájame naše dospelé absolventky akadémií. Na ich počtoch a ďalšej kariére vidíme, že prísun žien do technických profesií postupne rastie. Je to však dlhodobý a pomalý proces. Reálne výsledky uvidíme o pár rokov.

Máme veľmi presne evidované počty účastníčok našich aktivít, od tých najmenších dievčat až po dospelé. Za osem rokov činnosti prešlo našimi kurzami viac ako 13-tisíc malých aj veľkých žien. Tiež sledujeme, o ktoré témy majú najväčší záujem a pýtame sa firiem, aké znalosti a zručnosti potrebujú.

Vždy nás potešia príbehy žien aj dievčat, ktoré vďaka nášmu kurzu zmenili svoj postoj k IT. Nielen pri tých dospelých, ale aj pri stredoškoláčkach a najmenších dievčatách, kde nám píšu priamo rodičia. Prečítať si, že vďaka Aj Ty v IT sa jedna z nich rozhodla ísť na IT fakultu, aj keď predtým o techniku ani myšlienkou „nezavadila”, je najkrajšia odmena za to, čo robíme.

Načrtla si už stereotypné vnímanie dcér. S akými najčastejšími stereotypmi prichádzate do kontaktu? 

Toto je téma, s ktorou sa často boríme. Stereotypov je bohužiaľ stále dosť. Tými hlavným sú:  spochybňovanie, či ženy majú biologické a rozumové predispozície na to, aby technike porozumeli a či ich len umelo nenútime robiť niečo, čo nechcú. Veď každý predsa môže ísť do IT, nikto a nič mu nebráni. Pritom ženy sú v IT od začiatku – boli jeho priekopníčkami. Od Adely Lovelace až po Ruženu Bajcsi. Aj kód pre cestu na mesiac napísala žena. Za tým, že ich je tam dnes menej, môže vývoj samotného sektora. To je ale téma sama o sebe… Celkom dobre ju popisuje Emily Chang v knihe Brotopia. Keď nebudeme dievčatám od detstva aktívne ponúkať technicky zamerané hračky a podporovať v nich zvedavosť objavovať, budeme tento stereotyp len ďalej prehlbovať. 

Ako sa dá podľa teba zmeniť tento mindset? 

Tým, že tých žien bude postupne pribúdať a všetci si povedia, aké je to super mať zmiešané tímy. Musia vidieť reálne výsledky, rovnocenné pracovné nastavenia. Ale často je to aj o zmene vnútri „hlavy“ daného človeka – ak je niekto iba z princípu zaujatý voči žene, aj keď bude táto najlepšia v tíme, daný človek to nebude akceptovať a bude stále vyhľadávať problémy. 

Čo bolo doteraz pre Aj Ty v IT najväčšia výzva? 

Našou dlhodobou a najväčšou výzvou sú vždy zdroje. Toto je myslím podobné pre všetky neziskové organizácie, každý potrebujeme „predať“ ten svoj produkt, aby sme mohli ďalej fungovať. Ročne pripravíme viac ako stovku rôznych vzdelávacích, networkingových a iných aktivít. Každá akcia si vyžaduje prípravu, komunikáciu, celý následný manažment. Bez ľudí to nie je reálne robiť. Časť populácie žije v presvedčení, že v neziskových organizáciách pracujú hlavne dobrovoľníci. Áno, máme aj dobrovoľníkov. Len dobrovoľníckej aktivite sa viete venovať napríklad 4 hodiny do týždňa, náš tím však pracuje naozaj na „plný úväzok“, nevieme fungovať na základe dobrovoľníctva. Preto aj keď získame grant na nejaký projekt, kde nám partner zruší náklady na projektový manažment, je pre nás veľmi ťažké realizovať ho. 

Všetky naše aktivity pre dievčatá od 8 do 19 rokov sú pre ne zdarma. Aktivity pre dospelé ženy sú platené, avšak na takej úrovni, aby to bolo reálne aj pre mamy na materskej dovolenke. Taktiež vzdelávanie pre učiteľov realizujeme zdarma. Keď urobíme ročne vzdelávacie aktivity pre 3000 dievčat na stredných školách a viac ako stovku učiteľov, niekde na to musíme získať prostriedky. 

Pandémia znemožnila váš úspešný projekt Girl’s Day. Ako ste sa s tým vysporiadali? 

Girl’s Day sme zatiaľ presunuli na október a momentálne diskutujeme o jeho čiastočnej online forme. Veľa podnikov má do konca roka stopnuté akékoľvek návštevy z vonkajšieho prostredia, preto ten hlavný cieľ Girl’s Day – ukázať dievčatám, ako fungujú IT firmy, fyzicky nevieme. Naučili sme sa však, že s dobrou prípravou a nastavením vieme zrealizovať aj náročné aktivity, a preto verím, že sa nám to podarí aj teraz.

Ako vás celkovo zasiahla pandémia?

Snažili sme situáciu prijať ako výzvu a otočiť ju v náš prospech. Rozbehli sme systematické online vzdelávanie. O takejto forme výuky sme diskutovali, stále sme však chceli byť s našimi účastníčkami vo fyzickom kontakte, kedy sa vytvárajú krásne väzby medzi nimi, podporujú sa, motivujú, pomáhajú si, toto je náš cieľ. Zdalo sa nám, že online nás o to všetko oberie. A zrazu prišla korona a vôbec s nami dopredu nekonzultovala, čo na to povedia naše účastníčky. Zo dňa na deň sme museli zrušiť všetky plánované aktivity a prenastaviť sa na online. A nielen my, ale hlavne naši lektori. Pretože lektorovať fyzicky, reagovať na otázky či priame reakcie je niečo úplne iné, ako rozprávať tri hodiny do prázdnej obrazovky. Ako prvý krok sme preto začali našich lektorov školiť, ako majú viesť hodiny, ako ich mať dopredu pripravené, aká je ideálna dĺžka do prvej prestávky… 

Dobrým príkladom je aj naša súťaž pre mladšie dievčatá Scratch Match, ktorá tento rok prebehla celá v online nastavení. Vrátane zasadnutia poroty, vyhlásenia finále, dokonca aj reakcie výherkýň máme zaznamenané online a bolo to veľmi fajn. A na naše prekvapenie sa tento rok prihlásilo o 11 projektov viac ako minulý rok. Takže áno, dá sa to, len treba venovať výrazne viac času a energie príprave.

Zároveň fungujeme neustále na zbieraní spätnej väzby, aby sme prípadné problémy vedeli obratom odstrániť. Pre nás je online výuka dokonca finančne náročnejšia, napriek tomu, že veľa ľudí žije v presvedčení, že „veď iba niekoho posadíte pred obrazovku a je to hotovo“. Nie je tomu tak. Ńa každom online kurze máme po celú dobu trvania technickú podporu niekoho z tímu, ktorý rieši “detaily” ako nejde mi zvuk, nevidím dobre obraz, vypadlo mi spojenie, a podobne. Preto keď si prerátavame náklady na kurz, rastú nám práve náklady na personálne pokrytie výuky. 

Vzdelávali ste už teda offline a online. Aký spôsob výučby vyhovuje ženám viac? 

Chuť vzdelávať sa v technických veciach nie je ovplyvnená formou výuky. Je to o nastavení človeka. O tom, či je ochotný ukrojiť si časť svojho voľného času a sedieť za počítačom, učiť sa. Celá súčasná generácia žije v nastavení, že životnou métou v oblasti vzdelávania je maturita, resp. univerzitný diplom. Hurá, dostanem ho do ruky, dám si obed s rodičmi a tým sa moje školské časy skončili a ja si budem už len užívať. Svet sa však zmenil, stále sa mení a my sa musíme tejto zmene prispôsobiť – aj v oblasti vzdelávania. Potrebujeme sa stále posúvať dopredu, učiť sa nové veci, aby sme sa mohli udržať na pracovnom trhu. Aby sme mali dobrú a dobre ohodnotenú prácu.

S akými problémami sa musia ženy počas samoštúdia vyrovnávať?

Čas. Nájsť si dostatok času nielen na hodiny, kedy mám výuku, ale hlavne na hodiny, kedy sa budem učiť sama, skúšať si vytvárať kód, veľa čítať. Programovanie, to je pokus-omyl. Ženy na tento systém nie sú nastavené, odmalička nás učili, že my sme predsa šikovné, všetko urobíme na prvý pokus a ak treba druhý, znamená to, že sme urobili niečo zle. Ale to tak nie je. Vyskúšam, nejde, vyskúšam, stále nejde a potom to zrazu ide. Prijať to, že robiť omyly je dovolené, ba priam žiaduce, je pre nás niečo nové.

Okrem času je treba podpora okolia a rodiny. Aby mi nechodili stále deti búchať na dvere, že sú hladné a potrebujú skontrolovať úlohu. Dať im najavo, že teraz sa maminka učí tak, ako sa učíš ty v škole. Aj toto je veľmi dôležitý signál pre deti, že učenie je normálna súčasť života, aj keď som dospelý. Takto ich vychovávame v tom duchu, že budú pripravení vzdelávať sa aj po skončení školy.

Máš pre ženy, ktoré sa chcú začať vzdelávať, nejaké tipy, rady, ako na to? 

V prvom rade je to podľa mňa vnútorná motivácia, ktorú si musím nájsť. To je motorček, ktorý nás poháňa dopredu. Pre každého je dôležité niečo iné, často je však motivácia typu: robí to suseda, idem sa učiť aj ja – pomerne krátkodobá a nefunguje spoľahlivo. 🙂

Potom je to zamyslenie, čo chcem vlastne v živote robiť. Nakresliť si svoju cestu, po ktorej chcem ísť a kam chcem prísť. A úprimne si povedať, koľko tomu chcem venovať času a ako dlho viem tento čas naozaj na vzdelávanie dávať. Toto je dôležité, pretože vaša hodnota na trhu práce nevznikne na základe dokončeného kurzu. 

Keď si zodpoviete všetky tieto „čistiace“ otázky a viete, že ste pripravené začať, potom vám my pomôžeme prísť do vášho cieľa.

Myslíš, že prechod do online sveta posilnil vnímanie IT ako perspektívnej oblasti? 

Minimálne si všetci uvedomili, že bez základných IT zručností bude ich život ťažký. Pretože koronavírus, to nie je niečo ohraničené, čo skončí presne 1. septembra. Náš život sa bude pravdepodobne pohybovať už v určitom očakávaní možného návratu.

Takže neočakávam, že teraz všetci pôjdu študovať IT. Ale pevne verím, že sa začnú pomaly posúvať aspoň v základných digitálnych zručnostiach.

Petra Kotuliaková nie je jediná, s ktorou sme prirpavili rozhovor – stačí navštíviť našu rubriku a začítať sa.