Anketa: Nahradí online vzdelávanie tradičnú formu?

Osobne mi vzdelávanie online vyhovuje. Predpokladá aspoň základnú znalosť technológií a kvalitné pripojenie. Zameriavam sa na získavanie poznatkov k mojej pracovnej činnosti. Ako benefity vidím znižovanie nákladov na cestovné, ubytovanie či stravu, šetrenie času, možnosť vykonávať popri tom aj iné činnosti, čo vytvára priestor pre absolvovanie viacerých vzdelávacích aktivít.

Aj do budúcna budem preferovať online aktivity, ktoré však majú limity pri nácviku praktických zručností, ak je potrebná priama a presná kontrola, resp. by mohol byť človek v ohrození zdravia a života.

Na vzdelávanie vyhľadávam témy späté len s pracovnou náplňou v mojej práci s mládežou a neformálnym vzdelávaním, sú to témy súvisiace s kariérovým poradenstvom, emocionálna inteligencia, stres a jeho riešenie, syndróm vyhorenia, kritické myslenie, globálne vzdelávanie, webináre podporujúce moju poradenskú činnosť s mládežou, nezamestnanými a rodinami v kríze.

Tým, že sama som školiteľka, uprednostňujem jednoznačne face to face, zážitkové formy vzdelávania, kde sa môže pracovať s emóciami. Výhodami online je však možnosť sieťovania, stretnutia s ľuďmi, s ktorými by som sa len ťažko osobne zoznámila.

Na tému online vzdelávania sa pozerám viac z druhej strany – ako lektor. Časový harmonogram online kurzov som, samozrejme, prispôsobila špecifikám online priestoru (celodenný kurz delím na 2 doobedia, 2-dňový na 3 dni po 4 hodiny).

Školenia realizujem v menších skupinkách, čo si z hľadiska individuálneho prístupu účastníci pochvaľujú. Benefitom je aj možnosť nahrať školenie a hneď ho aj s účastníkmi zdieľať – mala som prípady, že náhle pracovné povinnosti či krízová situácia prinútili účastníka pripojiť sa neskôr alebo odísť zo školenia skôr. Rovnako fajn je zdieľanie obrazovky, kedy účastníkom priamo ukážem potrebné nastavenia, prípadne im do chatu pošlem doplnkové linky a materiály. Najväčší dopyt je po kurzoch komunikačných a prezentačný zručností, time-managementu, ale aj biznis protokolu a work-life balance. Takisto rastie záujem o kurzy komunikácie na sociálnych sieťach – školia sa tak asistentky, ako aj manažéri, generálni riaditelia a majitelia firiem.

Ja osobne vyhľadávam semináre o vzdelávaní. Venujem sa aj egyptológii, takže sledujem aj semináre a prednášky z oblasti histórie a egyptológie. Sú to vždy témy spojené s pracovnou náplňou, ale aj s mojimi záujmami, čo sa vlastne prelína.

Môj názor je, že pre určité vekové skupiny a pre určité akademické typy ľudí, ktorí vedia počúvať a vedia sa učiť sami, je online vzdelávanie výhodou – šetrí čas a dochádzanie. Typy ľudí, ktorí sú viac orientovaní na kinestetické učenie, táto forma ubíja, najmä tínedžeri a menšie deti sa absolútne nevedia a nechcú sústrediť. Robia všetko, aby sa vyhli učeniu – vypínajú si zvuk alebo obraz.

Mne osobne vyhovuje aj forma online, ale s občasnými offline sedeniami. Jazyky a semináre sa dajú zvládať aj online, ale pri 1 – 2 ľuďoch, nie 30 deťoch.

Vyhľadávam odborné vzdelávanie a témy ako architektúra, urbanizmus, rozvoj mesta, ale aj osobnostný rast či športové aktivity doma. E-learning nie je pre mňa ničím novým, výhodou je, že sa šetrí čas a nevyžaduje si presun.

Do budúcna je vhoná kombinovaná forma – základné informácie či vedomosti online a potom naživo nielen s prednášateľom, ale aj spolužiakmi.

Otázka má znieť: Čo sa ľudia majú učiť? Väčšina sa chce učiť iba to, čo vie. V prvom rade by sa mali učiť finančnú gramotnosť, resp. ako zvládnuť výpadok príjmov.

Online forma je následok, nie cieľ. Online sa žiaľ nikto veci nenaučí (ani šoférovať sa z online nenaučíte). Benefity má čiastočné – dá sa naučiť aspoň niečo, ale ak si urobíte testy, úspešnosť je žalostná. Lektor nevie určiť, či látku chápu a ak sa „stratia”, už to nedobehnú.

Vždy offline (to som hlásal v časoch, keď začali lacné online kurzy). Online môže byť doplnok tým, ktorí už niečo vedia.