EASTMAG
scitanie obyvatelov

Pred 100 rokmi začalo sčítanie obyvateľov v Československu

Na Slovensku sa v týchto dňoch uskutočňuje Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021. Po prvý raz výlučne elektronicky, sčítanie domov a bytov dokonca bez účasti obyvateľov – len s využitím existujúcich registrov.

Prvé všeobecné sčítanie ľudu v Československu sa konalo presne pred sto rokmi – 15. februára 1921. Vedenie novovzniknutého štátu potrebovalo poznať čo najpodrobnejšie demografické údaje, preto chcelo spočítať obyvateľstvo už v roku 1920. Napokon sa tak stalo začiatkom roka 1921.

Prihláste sa do newslettra
Každý týždeň tipy na články, pozvánky na akcie a súťaže.

Situácia po prvej svetovej vojne si vyžiadala zaznamenávanie podrobných demografických dát o obyvateľstve novovytvorenej Československej republiky. Problémy spojené s vytýčením hraníc územia Slovenska viedli k organizovaniu mimoriadneho sčítania ľudu, ktoré sa uskutočnilo v roku 1919,“ spresňuje Mgr. Nikola Regináčová, PhD., ktorá pôsobí na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Problematike sa venuje odborne niekoľko rokov, koncom roka 2020 jej vyšla monografia Košice a sčítania obyvateľov: Vývoj počtu obyvateľov Košíc v rokoch 1800 – 1921.

Sčítanie obyvateľov je hodnotným zdrojom štatistických údajov

Cieľom mimoriadneho sčítania ľudu v roku 1919 bolo zistiť presný počet obyvateľov Slovenska a ich zloženie podľa národnosti.

Výsledky mali byť využité na parížskych mierových rokovaniach, kde sa diskutovalo aj o otázke hraníc územia Slovenska,“ objasňuje Nikola Regináčová. „Zaznamenávané boli podrobnejšie dáta o populácii, čo umožnilo detailnejšie charakterizovať prítomné obyvateľstvo z pohľadu využívania väčšieho množstva zisťovaných znakov a ich kombinácií. Ich využiteľnosť bola najmä z praktického hľadiska, a to pre štátnu správu, samosprávu, vojenskú, demografickú či spoločensko-ekonomickú oblasť.

Vo všeobecnosti patria sčítania obyvateľov k veľmi hodnotným zdrojom množstva štatistických údajov.

Sú právom považované za podstatný prameň poznania historickej minulosti danej spoločnosti – prinášajú informácie o populácii v konkrétnom čase a priestore, takže získané údaje napomáhajú dotvoriť súvislosti spojené s výskumom spoločnosti,“ zdôrazňuje historička.

Košice majú o 100 rokov neskôr 5-násobok obyvateľov

Po predbežnom sčítaní z roku 1919 bolo potrebné zabezpečiť celoštátne sčítanie, ktoré sa konalo 15. februára 1921. Podľa jeho výsledkov žilo na Slovensku 3 000 870 obyvateľov. Bratislava mala 93 189 a Košice 52 898 obyvateľov. Obe mestá majú dnes – o sto rokov neskôr – päťnásobný počet obyvateľov, počet občanov SR atakuje hranicu 5,5 milióna obyvateľov.

Terajší stav zaľudnenia Slovenska je výsledkom zložitého a dlhého vývinu, na ktorý vplývali rôzne faktory. Najväčší nárast počtu obyvateľov bol zaznamenaný v 50. a 60. rokoch 20. storočia, a to vďaka zvyšovaniu životnej úrovne, industrializácii a sociálnej starostlivosti. Najnižší prírastok bol zaznamenaný v rokoch 1980 až 1990. Na zvyšovanie či znižovanie početnosti obyvateľov vplýva popri už spomenutých faktoroch aj úroveň zdravotníctva, bytová politika, nezamestnanosť, životný štýl či ekonomická sebarealizácia.

REKLAMA

Všeobecná kampaň 336x280 statický

5-ročný cyklus sčítania?

Zákon č. 256/1920 Zb. o sčítaní ľudu určil povinnosť opakovať sčítanie každých päť rokov, čo sa však nikdy nenaplnilo. Nasledujúce sčítanie sa uskutočnilo v roku 1930 a potom až po druhej svetovej vojne v roku 1950. Odvtedy sa koná raz za desaťročie – 1961, 1970, 1980, 1991, 2001, 2011 a 2021. Prečo vlastne nebol dodržaný pôvodne schválený päťročný cyklus?

Po vzniku Československa ostával naďalej v platnosti rakúsky zákon o sčítaniach obyvateľov, podľa ktorého sa najbližšie sčítanie malo uskutočniť 31. decembra 1920. Teda podľa desaťročných cyklov, ktoré platili v monarchii v období dualizmu a konali sa v rokoch 1870, 1880, 1890, 1900 a 1910. Podľa nového zákona sa mal druhý československý cenzus uskutočniť po piatich rokoch. V dôsledku zhoršenia finančnej situácie štátu sa však jeho uskutočnenie javilo ako príliš nákladné. Ministerstvo vnútra využilo túto situáciu na doplnenie a obmenu zákona o sčítaní ľudu z roku 1920. Poslednou verziou bolo prijatie desaťročných sčítacích intervalov, ako tomu bolo pri sčítaniach z druhej polovice 19. storočia v Uhorsku.

Historička Nikola Regináčová prízvukuje, že vývoj obyvateľstva nie je možné popísať len na základe strohých čísiel. Za štatistickými údajmi sa totiž skrývajú osudy ľudí, ktorí boli nositeľmi historického vývoja a zároveň aj jeho objektom.

Tip na čítanie: inšpiratívne rozhovory s osobnosťami z rôznych oblastí.

tlačová správa

Pridajte komentár