Filharmónia je jeho domovom a stretnúť ho tu môžete takmer každý deň, hoci slávi budúci rok krásne jubileum (80). Priam z neho srší láska k hudbe a umeniu. Celý život zasvätil husliam a dirigentskej taktovke, z jeho študentov sú dnes jeho priatelia. Hoci priznáva, že skutočný evidentný talent nikdy nestretol, učenie si užíval. Aj keď svoje husle zbožňuje, neoprašuje ich doma, ale posunul ich ďalej, aby „žili“. Karol Petróczi vyučoval v Japonsku, hral pre thajského kráľa a mohol pôsobiť kdekoľvek na svete. On si však vybral Košice a ostal im verný. Rozprávať sa s ním je pôžitok, možno bude pre vás pôžitkom prečítať si aj nasledujúce riadky.
Štátna filharmónia Košice je pre vás ani nie tak druhým domovom, ale skôr prvým domovom, keďže ste tu pôsobili aktívne 40 rokov, čo je naozaj výnimočné. Ako to vnímate vy? Kde ste vy chodievali domov? Tu alebo do svojho bytu?
vzácny typ človeka je vyrovnaný umelec 🙂
pekný rozhovor
[…] Pred pár mesiacmi sme s ním robili rozhovor, ktorý si viete prečítať priamo tu. […]
Hneď po štúdiu som nastúpila do ŠFK, kde bol koncertným majstrom.
Pôsobila som potom aj v iných telesách, no na pána Petróciho mám tie najlepšie spomienky..či profesionálne, či ľudské.