Andrea BercikUmeleckého ducha ste podedili po otcovi?
Otec poznal všetkých výtvarníkov v Košiciach a keď bol mladý, trošku maľoval. Ale keď spoznal mamu, vykašľal sa na to a mali 5 detí.
Vy ste to do svojich detí programovo vštepovali?
Keď decko vidí, čo robí otec, tak to ide samo. Nemusíte nič učiť, buď to tam je alebo nie je. Dcéra robí sochy a maľuje a syn sa venuje postprodukcii.
Vy dcérku vychovávate sám v podstate od jej siedmich rokov – teraz má 25. Pre otca samoživiteľa to určite nebolo jednoduché.
Ale zvládli sme to. Pri sporoch už ustupujem ja, ale nie je to ústup, ale taktika. A snažím sa už pozrieť sa vždy na to, čo o tom píše Najvyšší, aký je jeho názor. Stále máte rád to svoje decko, chcete mu najlepšie, ale ona si myslí, že jej chcem najhoršie. To je však dané vekom.
Vždy ste boli rebel – to máte po kom?
Premýšľal som nad tým. Vyrastal som za komunizmu – vysokú som končil v 89., keď skončil režim. Všetci sme sa pozerali na západ ako na božstvo, dvakrát som aj chcel emigrovať. Pre nás to bol vrchol – dokonalý svet. Literatúra, hudba… všetko. Všetci do nás hučali, že nesmieme počúvať, čo nám radia komunisti, ale musíme byť rebeli. Že to je východisko z celého toho marazmu. Potom som prišiel na to, že rebelovanie nikam nevedie – lebo sloboda ako taká neexistuje, nezávislosť neexistuje. Každý z nás je od niečoho alebo niekoho závislý. Tak som s tým skončil a… Iste, človek má v sebe stále protest, ale musí to kontrolovať. Ťažko je dodržiavať desať Božích prikázaní. Človek je tvor, ktorý má zlo vrodené, a ťažko to vie udržať v sebe a nepustiť von.
Niekedy ste žili spôsobom drogy, alkohol, ženy – zrejme niečo z toho vo vás ešte muselo ostať… Čo napríklad vzťahy?
(Smiech.) Najlepšia droga je teraz pre mňa Boh.
Tak veľmi ste sa preorientovali na vieru?
Inak by som už nežil. Hľadal som záchranu a našiel som ju. Všetky obrazy, čo som predtým maľoval, som zničil – boli démonické. Aj hudbu – strašne veľa cédečiek som rozlámal, oblečenie – tie smrady krčmové som vyhodil. Ani teraz už nemôžem tú hudbu počúvať, proste mi to vadí.
Je pravda že vaše obrazy sú teraz veľmi lyrické. Pestrofarebné. Akoby aj vaša duša bola taká. Nič temné tam nevidím.
A taká aj je.
Foto v galérii: A. Bercik
tlačová správa
Pridajte komentár