Historička umenia a reštaurátorka Eva Spaleková: “S umením a pamiatkami žijem každý deň”

Keď ste pracovali priamo na hlavnom oltári, muselo to byť silné osobné prepojenie s dielom Majstra Pavla. Ako ste to vnímali?

To je zážitok na celý život. Vidieť tú kvalitu rezby zblízka, všetky tie drobné detaily, každý výraz tváre – to sa nedá opísať. Človek sa naozaj akoby stretol s Majstrom Pavlom osobne, mal ho „v rukách“. Také niečo sa podarí raz za život.

Spomínali ste, že obnova nebola len technicky náročná, ale čelili ste aj kritike.

Áno, bohužiaľ. Na naše reštaurovanie negatívne reagovala Komora reštaurátorov rôznymi obvineniami – často úplne nezmyselnými. Vraj sme niečo zničili alebo že reštaurujú ľudia z ulice. Dokonca som musela odpovedať na otázky novinárov, ktorí ani nerozumeli veci, len  niečo počuli. Bolo to nepríjemné, ale ustáli sme to.

Mali ste nejaký dohľad nad prácou?

Veľmi prísny. Okrem pamiatkarov z KPÚ Prešov, resp. celého Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, na proces reštaurovania dohliadal aj zahraničný investor nadácia Messerschmitt Stiftug prostredníctvom jej predsedu H. H. Srbika, ale hlavne odborníka na reštaurovanie Michaela Kühlenthala. Priebežne sme vyhotovovali podrobnú fotodokumentáciu a nakoniec bola spracovaná komplexná Dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác.

Aká rozsiahla bola táto dokumentácia?

Obrovská. Má viacero zväzkov, v ktorých je všetko – fotografie, výskumy, správy z každého kroku reštaurovania. Nedávno som len časť z toho posielala jednej študentke dejín umenia z Karlovej univerzity, ktorá píše prácu o reštaurovaní oltára. Bola úplne nadšená – a práve to je zmysel našej práce. Zachraňujeme pamiatky nielen pre ľudí dnes, ale aj pre budúce generácie.

REKLAMA

Ovplyvňuje táto práca mladých ľudí?

Veľmi. U nás sa vystriedalo veľa študentov zo stredných aj vysokých škôl, niektorí z nich sa rozhodli pre umeleckú dráhu práve vďaka tejto skúsenosti. A aj množstvo remeselníkov, živnostníkov sa u nás zapájalo do procesu reštaurovania podľa toho, čo sa práve robilo – exteriér, interiér, drevo, kameň… Bola to veľká spolupráca.

Najnovšie sa hovorí o novej soche – buste Cecílie Gonzagy. Videli ste ju, čaká ju rekonštrukcia?

Áno, videla som ju ako súčasť zbierkového fondu múzea. Je to určite výzva pre reštaurátorov. Na jednom odbornom stretnutí v Bratislave sa už k nej vyjadroval reštaurátor. O ďalšom postupe môže však rozhodnúť len kvalitný odborný reštaurátorský výskum a z neho vyplývajúce závery a návrh na reštaurovanie.

Myslíte si, že busta bude konkurovať samotnému oltáru?

Vôbec nie. Každé z tých diel má svoje miesto – oltár je sakrálne dielo v chráme, busta bude súčasťou muzeálnej zbierky, resp. expozície. Skôr by som povedala: bodaj by bolo viac takých diel, nech je na čo sa pozerať a čo obdivovať. Turisti sa môžu prísť pozrieť na oboje.

Na čom ďalšom v Levoči ste sa ešte podieľali ako historička umenia – metodička reštaurovania?

Momentálne pripravujem súhrn všetkých reštaurovaných akcií, ktoré sme robili v našom ateliéri. A je toho veľa – od župného domu, radnice, zvonice, cez trámové stropy, nástenné maľby, kamenné prvky v meštianskych domoch.  Boli sme takmer v každom druhom dome na námestí. Levoča si takýto ateliér zaslúžila. Z piatich pôvodných reštaurátorských centier na Slovensku ostali len dve – Bratislava a Levoča.

Je ešte niečo, čo by ste si želali reštaurovať?

Veľmi by som si priala, aby sa podarilo zreštaurovať mobiliár v tzv. Gymnaziálnom – čiernom kostole. Je tam nádherný súbor kostolného zariadenia – hlavný oltár, štyri bočné oltáre, kazateľnica, lavice. Je to jednotné ranobarokové vybavenie kostola vytvorené dielňou Olafa Engelholma, pôvodom zo Švédska. Bola to aj moja diplomová práca. Ten priestor má výnimočnú atmosféru vďaka čierno-zlatej farebnosti, jednotnosti  výrazu a rezbárskeho rukopisu. Tam by bolo reštaurovanie veľmi potrebné a zároveň mimoriadne efektné.

Bez práce reštaurátorov by Levoča asi vyzerala úplne inak. Súhlasíte?

Jednoznačne. Mnohé domy a pamiatky by zostali ukryté za fasádami, bez odkrytých detailov.  Až vďaka reštaurovaniu je možné objaviť a odhaliť zaujímavé kamenné prvky, farebnosť a maliarsku výzdobu fasád, v interiéroch prekryté trámové stropy, kamenné krby, portály.

Myslíte si, že Levoča si dostatočne uvedomuje svoj potenciál?

Ťažko povedať. Vždy je to otázka peňazí. Mnoho vecí ešte treba urobiť – napríklad dokončiť severnú a západnú stranu námestia. Dokončiť soklové časti Baziliky sv. Jakuba, vyriešiť autá. Levoča má úžasné námestie, ale autá nám kazia výhľady a zážitky. Často vidím ľudí, ako sa snažia odfotiť radnicu alebo kostol, no nemajú ako – všade stoja autá.

Pokračovanie na str. 4.