Programátor, ktorý vydal básnickú zbierku

Kreativita ženie ľudí vpred a motivuje. Svoje by o tom vedel povedať aj Ľubomír Maretta. Už 21 rokov sa živí ako programátor, vo voľnom čase stolárči a píše. Prednedávnom mu vyšla prvá básnická zbierka a nás zaujímalo spojenie IT sveta a poézie. 

Čo Vás priviedlo k práci programátora?

Na gymnáziu som dal prednosť elektrotechnike, tá bola mojím hobby z detských čias. Potom som na vysokej škole ako diplomovú prácu v jazyku C naprogramoval riadiaci systém autonómneho mobilného systému, trojkolesový robot s natáčaním a poháňaním predného kolesa existoval aj reálne a fungoval. Silou mocou som chcel pracovať v tom, čo som vyštudoval.  

A podarilo sa Vám to?

Nie veľmi, prešiel som na programovanie ekonomického softvéru a tak som sa dostal k SAP-u. Po pár zamestnaniach a vojenčine som zakotvil v malej poradenskej firme pri ukončovaní dvoch implementačných projektov, tam sa začala moja cesta programátora v roku 1998. Potom som pracoval v nemeckej pobočke SAP-u v tíme Development Support pre Business to Business Procurement, služobne som cestoval do Varšavy, Mexico city, Bazileja, Štokholmu, Kyjeva… V roku 2008 som sa ale vrátil na Slovensko. 

Prečo ste sa rozhodli pre prácu v gd-Teame? 

V gd-Teame som od januára 2017, vybral som si ju najmä pre možnosť pracovať z domu, vďaka čomu som po 25 rokoch zakotvil v rodnom Trenčíne. Okrem toho firma ponúka benefity v podobe vzdelávania v SAP-e, nemeckého jazyka či teambuidingy v zahraničí.

Čo Vás najviac baví na programovaní? 

Kreatívna forma práce. Napĺňa ma analyzovať prípadné problémy, koncipovať riešenia, dizajnovať a naprogramovať riešenie, ktoré vie niekedy významne zjednodušiť prácu. 

Je programovanie naozaj kreatívnou prácou? Nie je nikdy nezáživné?

Za 21 rokov praxe som sa nestretol s dvomi rovnakými zadaniami. Samozrejme, podobnosť tam niekedy bola, ale vždy je to iné aj s inými ľuďmi. 

Čo podľa Vás človek potrebuje na to, aby bol dobrý programátor?

V prvom rade logické myslenie, schopnosť algoritmizovať procesy, poznať potrebu zákazníka a snažiť sa mu dať to najlepšie – vylepšovať a zdokonaľovať riešenia, byť lepším v detailoch ako tí pred vami. Niekedy je potrebné byť tvrdohlavý, stáť si za svojím riešením a vyargumentovať ho. Na stretnutiach so zákazníkom zas treba byť empatický, pretože on programátor nie je. A okrem bravúrneho programovania je, samozrejme, dôležité poznať základné procesy v jednotlivých moduloch, databázový model, testovanie a tak ďalej. 

Vašimi najväčšími hobby sú práca s drevom a písanie básní. Ako ste sa dostali k prvému hobby?  

Ešte keď som pracoval v Nemecku, tak som si kupoval náradie do dielne a sníval o práci s drevom vo voľnom čase. Som taký relaxačný stolár, ktorý počas tvorby nemyslí na nič a naozaj relaxuje. Pracujem stolárskymi technikami a inšpirácie čerpám z internetu. 

A ako ste sa dostali k písaniu básní? 

Cez zaľúbenie, keď som sa snažil dotyčnej vyjadriť svoju náklonnosť veršami. V minulej práci ma potom kolegyňa v roku 2011 presvedčila, aby som svoju tvorbu publikoval online. Dnes mám vlastný blog. Píšem výhradne viazaným veršom, teda rýmovane. Spájam tým opäť to, čo ma baví – hľadať riešenia, ako prepojiť 2 verše rýmom. 

Čo podľa Vás vplýva na kreativitu človeka – či už pri profesijnej, alebo voľnočasovej aktivite?

Asi treba najmä motiváciu, ale ako už ktosi povedal – úspech je z 5 % nadanie a z 95 drina. Možno to tak je aj s tvorením. V profesii ma ženie snaha uspokojiť či predčiť potreby zákazníka. Pri písaní ma baví hra so slovíčkami aj potešenie čitateľa. Niekedy mávam obdobia, keď napíšem 3 básne za deň, inokedy jednu za 2 týždne. Od roka, kedy som začal publikovať online, mám na blogu približne 750 básní, aj keď tie prvé sú, a to si uvedomujem, slabšej kvality.

REKLAMA

Čo sa snažíte svojimi básňami povedať? 

Myslím, že je to dobre vystihnuté na zadnom obale mojej básnickej zbierky Brehy pod mostom. Jedným slovom „človečina”, napadlo to Eve Siskovej, ktorá robila gramatickú korektúru knihy. Čo sa týka tém, tak 25 % je tá večná – žena, potom zopár abstraktných pojmov opísaných z pohľadu básnika, ale aj udalosti, ktoré prežívam.

Je ľahké vydať zbierku ako básnik na voľnej nohe?

Ako neznámy autor nie. Asi 5 vydavateľstiev ma pred rokmi odbilo s tvrdením, že básne sa v dnešnej dobe nečítajú. A ak áno, tak len od známych autorov.  A to ma k tvorbe vyburcovalo ešte viac. Veď fakt, že sa básne dnes veľmi nečítajú, nie je dôvod na to, aby sa prestali písať, práve naopak.

Programátor a básnik je pomerne netypická kombinácia – ako na ňu reaguje Vaše okolie a ľudia, ktorí Vás nepoznajú? 

V začiatkoch by sa počet podporovateľov dal zrátať na jednom prste. Teraz už mám okruh priaznivcov, ktorí mi fandia v básnení. Ale nie je ich veľa. Na zbierku som sa chystal roky, ale stále som cítil, že nemám dostatok kvalitných básní, až doteraz. Myslím, že by som zbierku vydal, aj keby som nemal atypické spojenie programátor a básnik. 

Ako vnímate technologický vývoj a neustále inovácie?

Žiaľ, všetky nové trendy nestíham ani vnímať. Mimo SAP som často v iných IT oblastiach mimo a ani v SAP-e nie sú prvoradé najnovšie technológie, ale potreby zákazníka a až potom osobný rozvoj v daných oblastiach. Najviac platí „learning by doing”, priestor na vzdelávanie máme vyčlenený v rámci roka aj od manažmentu firmy.