Vo Východoslovenskej galérii vzdávajú výstavou hold ženským autorkám

Výstava Pre všetky ostatné a navždy prezentuje kurátorský výber diel zo zbierky Východoslovenskej galérie, vytvorených výhradne ženami. Predstavuje tvorbu 45 talentovaných umelkýň. Vernisáž stihnete dnes – 2. novembra.

Zameranie sa na výsledky tvorivej činnosti iba jedného pohlavia vzišlo z priebežného výskumu pri prehodnocovaní zbierkového fondu galérie, formovania i aktualizácie akvizičnej stratégie, no najmä z potreby reflexie tém dlhodobo prehliadaných, neriešených či riešených stále nie celkom dostatočne. Tém týkajúcich sa nepomeru zastúpenia autoriek voči autorom vo fondoch zbierkotvorných inštitúcií a ich následných prezentácií. Pálčivosť alebo aktuálnosť tohto problému neodzrkadľujú len súbežne sa konajúce výstavy, tematizujúce postavenie žien-autoriek a ich diel vo svete, ale rovnako krehké a balansujúce povedomie, nevedomie či dokonca odmietanie potreby rovnosti pohlaví v spoločnosti.

Výstava ponúka tvorbu 45 umelkýň

Vybraných 45 diel etablovaných autoriek v komornom priestore predstavuje značne redukovanú kolekciu zo 627 diel, realizovaných ženami, aktuálne obsiahnutých vo fonde galérie. Vystavené diela, vytvorené v rozmedzí od 19. po 21. storočie, tematicky zastupujú rôznorodú škálu od žánrových motívov, osobnej lyriky, kritiky vojny, násilia či kritiky spoločnosti, náboženských motívov, námety ženy, materstva, ale aj krajiny, zátišia a portrétu. Realizované sú v širokej škále výtvarných médií od kresby, grafiky, maľby, fotografie, sieťotlače, videa, komornej keramiky, tkaného textilu až po objekt. Ich rozvrhnutie vo výstave nekladie dôraz na chronológiu. Zároveň vyzýva diváka k ich dôkladnému preskúmaniu, porovnávaniu s inými a prehodnoteniu kritérií posudzovania diel, etablovaných v dobe svojho vzniku. Diela zložené do skupín a kompozícií zvýrazňujú rozdielne autorské prístupy v rámci rôznych období (Marie Schulzová, Mária Bartuszová, Viera Kraicová), výtvarných médií alebo autorského jazyka, či spolu vedúce neverbálny dialóg (Agneša Sigetová, Hra o šedý bod, 1987; Viera Žilinčanová, Jar, 1980).

REKLAMA

Rozdiely či kontrasty medzi jednotlivými realizáciami nemusia byť na prvý pohľad jasne čitateľné. Dvojica diel s obdobnou farebnou tonalitou môže spolu tvoriť harmonickú dvojicu. No pri bližšom pohľade jedno z diel, autorky Marty Chabadovej z roku 1983, sprostredkúva pokojný „dovolenkový“ pohľad na more ponad slnečník. Druhé, dielo Jany Kiselovej-Sitekovej, z roku 1977, v spleti navonok neusporiadaných línií, je vyjadrením spomienky na utrpenia atómového útoku na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki, počas druhej svetovej vojny.

Postavenie žien a autoriek v histórii

V priebehu sledovaného časového úseku postupne dochádzalo k politickým a kultúrno spoločenským zmenám. Ich súčasťou bolo postavenie, respektíve emancipácia žien v spoločnosti. To sa odzrkadľovalo okrem iného aj v možnostiach žien študovať a tvoriť. A tiež v rozsahu, v akom sa mohli výtvarnej tvorbe venovať. Najstarším dielom ženskej autorky vo fonde VSG je dielo Marie Schultzovej, Dievčatá pri vyšívacom ráme, 1865. Stvárňuje komorný motív z meštianskeho interiéru v období biedermaiera, prevedený olejom na plátne. V ňom dvojica dievčat v nariasených šatách diskutuje pri vyšívaní. Vyšívanie je aj v súčasnosti často radené medzi výhradne ženské aktivity a v dobe, do ktorej je predmetná scéna vsadená, takou aj bolo. Schulzovej realizácia však nie je autentickým záznamom odkazujúcim k pretrvávajúcemu stereotypu. Je dobovou kópiou iného diela, francúzskeho maliara historizujúcich motívov, Isidore Patroisa. Schultzovú ale predstavuje ako schopnú a remeselne zručnú maliarku.

Postavenie žien, respektíve žien venujúcich sa výtvarnej tvorbe na našom území sa začalo rýchlejšie meniť v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Tento proces však trval iba krátko a vychádzal z ideí socializmu a ich snahy, vytvoriť zo ženy schopnú pracovnú silu, viac, než slávnostne propagovanú „silnú a samostatnú členku spoločnosti“. V šesťdesiatych rokoch sa upiera pozornosť opäť na úlohu ženy ako matky. Tieto tendencie si osvojilo mnoho autoriek. To môžeme pozorovať aj v prácach viacerých z nich, nachádzajúcich sa v zbierkovom fonde Východoslovenskej galérie i na tejto výstave.

Galéria sa snaží vyvažovať pomer autorov a autoriek

Pohľad do evidencie zbierkového fondu a dokumentačných materiálov, odhaľuje stav nadobúdania výtvarných diel realizovaných autorkami v číslach. V priebehu jednotlivých dekád od počiatku činnosti galérie bolo postupne prijímané stále väčšie množstvo diel autoriek. No neustále boli zastupované v nepomerne menšej miere oproti autorom. Najpravdepodobnejším dôvodom toho stavu bolo, hlavne v päťdesiatych rokoch 20. storočia, menší počet etablovaných autoriek, rovnako aj množstvo výtvarných diel prijatých z rozsiahlej kolekcie Východoslovenského múzea do zbierky galérie. Podobný trend môžeme sledovať vo výstavnej činnosti.

V súčasnosti sa Východoslovenská galéria snaží vyvažovať pomer autoriek a autorov prijímaných do zbierkového fondu a rovnako vo výstavnom programe. Počas rozsiahlej akvizičnej činnosti ostatných troch rokov galéria zaradila do svojho fondu 85 diel, ktoré vytvorilo 15 autoriek. Z nich 14 je zastúpených 39 dielami na aktuálne prebiehajúcej výstave Kúpa, prevod, dar – nové akvizície v zbierke VSG. Zo tohto súboru akvizícií sú 3 diela od dvoch autoriek, Katy Mach a Viery Slávikovej, súčasťou výstavy Pre všetky ostatné a navždy.