Vladimír Urban: „Folklór je veľmi krehké a veľmi zraniteľné umenie“

Hovorí sa, že ľudia v kultúre sú lepší. Že duchovno, ktorým žijú, ich robí lepšími ľuďmi. Ja to však vnímam tak, že všade je obrovská konkurencia, či už hovoríme o dychovej hudbe, zboroch, výtvarníkoch, spisovateľoch… vždy sú medzi nimi trenice ako v každej oblasti. Ako to vy vnímate vo folklóre? Aké sú vzťahy medzi súbormi a medzi folkloristami?

Určite je niečo z toho pravda. Ale ja som vyrástol v rodine, kde bola tradícia, že nie je dôležité, čo kto hovorí, ale čo kto robí. A môj otec vravieval, že keď bude musieť zametať ulice, tak budú zametené ulice. Je to o prístupe k životu a usilovanie sa o svetskú slávu nemá u mňa hodnotu. Pochopil som, že sú to veľmi prchavé okamihy, keď človek akoby niekde zvíťazí – v oblasti umeleckej je to ozaj len na chvíľu. Na druhý deň vyjde slnko alebo bude pršať… to ja neovplyvním, život ide normálne ďalej. Nestojí to za to za každú cenu bojovať a všade byť najrýchlejšie. Ja to považujem za pomýlené. Viem, že športovci majú princíp existencie založený na tom, že idu súťažiť, aby vyhrali. Je však otázka, že keď súťažím a vyhrávam, tak podkopnem spoluhráča? Alebo bežca vo vedľajšej dráhe? Len aby som vyhral? To je ako ísť do ringu a mať olovká v boxerských rukaviciach. Alebo udrieť pod pás. To považujem za nefér a neznížil by som sa k tomu.

A ešte jedna pravda – mal som to šťastie, že som urobil prvú choreografiu v roku 1977 a druhá v 78-om vyhrala na celoštátnej súťaži jednu zo štyroch udelených cien, a to ma ohúrilo a zároveň by som povedal, že aj ukľudnilo. Povedal som si, že je to dôkaz, že dokážem myslieť samostatne a urobiť to, čo iní nie. Myslím, že v celoživotnej choreografickej snahe som zúročoval veci k dobrému a najmä som prichádzal s tým, čo ešte predtým nikdy nikto neurobil.

A keď ste necítili potrebu byť najlepší a víťaziť, čo pre vás bolo v rámci folklóru tým najväčším uspokojením? Práve tá symbióza a spoločná energia? Ktoré sú to chvíle, pre ktoré to robíte?

REKLAMA

Pán Nosáľ ma viackrát lákal do Lúčnice, ale ja som nechcel ísť z toho dôvodu, že som vedel, že sa mu v niečom budem musieť prispôsobiť. A niežeby som ho neuznával, ale štýl práce a všetko, čo sa v Lúčnici robilo, mi nebolo až tak lahodiace. Ja som mal trošku iný pohľad na svet. Vedel som nájsť uspokojenie v tom, čo si urobím sám. A napríklad som nikdy do súboru nevolal hosťujúcich tanečníkov alebo sólistov, vždy som robil s ľuďmi, ktorí tu boli. A nesmierne ma tešilo, keď som videl na javisku niekoho, kto bol v začiatkoch „hendikepovaný“ a potom skvelo tancoval. Alebo som videl, ako ktosi pomaličky rastie a mohol som mu dať niečo náročné na javisku zatancovať.

Ako sa svet folklóru od vašich začiatkov zmenil?

Veľmi veľmi. Naozaj  veľmi. V čase, keď som začínal, od 70. roku, sa tancovali tance ako Východ, Goral, Detva – čiže z východoslovenských tancov bola urobená nejaká choreografia. A Východ, to znamenalo spojené aj 3-4 tance. A ja som bol prvý z tých, ktorý sa sústredil na konkrétny tanec, čo dovtedy nebolo mysliteľné. Až v 90. rokoch sa už začali trošku veci lámať. Predtým sa v súboroch neučili tancovať že krucenu, šarišskú polku či čardáš z Raslavíc, ale učila sa rovno nejaká postavená choreografia. Až neskôr sa začalo preferovať, že je veľmi dobré, ak sa tanečník naučí tancovať tieto konkrétne tance, aby ich vedel tancovať sám pri ľudovej hudbe a až z toho sa potom robí choreografia. A toto do dnešných čias pretrváva.

A čo je dobré, že sa presadilo čo najviac sa priblížiť tomu autentickému. A na druhej strane zase pôvodná tvorba môže byť aj iná – keď chcem nejakú tému priniesť, s tancom musím pracovať inak ako len doniesť to niekedy zaznamenané.

Súčasný folkloristický svet je trošku poznačený tým, že niet dobrej platformy, kde by sa všetko, čo súvisí s ľudovým tancom, bohatšie konzultovalo a konfrontovalo. Sú veľké názorové rozdiely medzi mnohými autormi i pedagógmi na vysokej škole múzických umení a ďalšími, ktorí sa pasujú za expertov, čo je na jednej strane mínus na druhej dobré v tom, že si každý môže robiť svoje.

Pokračovanie na ďalšej strane.