Prinášame vám ďalšiu kapitolu románu MERITUM – Nočné besy

Bosé nohy nehlučne kráčali po drevených podlahách, mäkko sa zabárali do kobercov. Ženy sa sunuli vpred ako nemý zástup, vzorované sukne, dlhé a otrhané zo zachytávania sa o vyčnievajúce konáriky, sa vliekli po schodoch, keď pomaly stúpali hore. Kroky mali ľahké ako vtáčatá, staré schody pod ich váhou nevydali skoro žiadny praskot. Niektorým na cestu svietili zázračné svetlá, iné sa norili do tmy, len žiariace zelené oči im vyliezali z tvárí.

Kdesi zvonka sa ozýval detský chichot, ktorý od domu odnášal nočný vietor a maskoval ho pred obyvateľmi. No deti s rozžiarenými očami všetko pozorovali.

Ženy vystúpili na poschodie a akoby presne vedeli, kam ísť, malátne mierili k dverám spálne. Všetky mali dlhé vlasy pod zadok, niektoré až k členkom. Voľné, aj spletené, podaktorým vrkoče akoby žili vlastným životom. Vliekla sa za nimi vôňa mokrej hliny a vlhkého lístia, no kdesi pod tým aj podtóny rozomletých bylín a pach zvieracej srsti.

REKLAMA

REKLAMA

Prvá nečujne otvorila dvere a vošla dnu. Ostatné za ňou.

Takmer všetky.

Dve sa odpojili z mlčiaceho zástupu. Ich vnemy totiž zachytili čosi iné a nešlo viac pokračovať. Ich tranz akoby sa prehĺbil. Obrátili sa. Priťahované neznesiteľnou žiadostivosťou, ktorej zdroj ich volal neodolateľne zvodným hláskom, zamierili k ďalším dvom dverám.

***

Keď mlčiace ženy obkolesili Gabrielu, spala hlbokým spánkom spravodlivých. Svoje obavy totiž preniesla na charizmatickú Lesiu.

Stáli vôkol jej postele. Všetky k nej sklonili tváre a ona sa zrazu kúpala v ich zelenom svetle. Jej podvedomie na ne okamžite zareagovalo. Dokonca ako jediná v dome počula i nežné hlásky detí z vonku.

Keď otvorila oči, žiarili jej rovnako ako oči rusaliek, lenže tie jej planuli na modro.

Ako uhranutá sa posadila.

A keď sa ženy obrátili a poberali sa k dverám, Gabriela vstala z postele a meravo ich nasledovala.

***

Viktor sa nahnevane prevalil na chrbát. Nechcelo sa mu veriť, že mu to spravila. Ženská jedna prepnutá, navyše aj pomstychtivá! Ale za čo sa mu mstila?! Že neuctieval tých dvoch šarlatánov, ktorí sa jej rozliezali po dome ako šváby?!

V každom prípade, Gabriela ho znova poslala spať do izby, v ktorej naposledy zažíval muky!

Viktor to už s pokusom o spánok vzdával, jeho nervy boli príliš vyostrené. Nadvihol sa na lakťoch a oči sa mu v izbe zaliatej žiarou petrolejky okamžite upriamili na sochu anjela v kúte. Keď sem večer vošiel a zbadal, že ju neodstránila, mal chuť do nej kopnúť. Na druhej strane mu však bolo sprosté kopať do anjela.

A len čo sa teraz jeho oči zachytili na jeho siluete obkolesenej mohutnými krídlami, periférne tiež zbadal dvere skrine, ktoré sa veľmi pomaly, takmer nebadane, otvorili. Iba na malú maličkú škáročku. Viktor sa vnútorne scvrkol na ustrašeného chlapca. Pohyby na hranici zdania sa mu vždy zdali horšie ako priame otvorené ohrozenie. S príšerným tušením pootočil napätím stuhnutú šiju. Upriamil sa na pootvorené dvierka. Doľahol na neho mrazivý pocit, že ho cez škáru čosi pozoruje. Čosi neľudské. Vlasy na zátylku sa mu postavili dupkom. No kým sa mu podarilo rozoznať pohyb za dverami skrine (pretože niečo sa tam rozhodne hýbalo!), s vlečúcim vŕzganím sa nenáhlivo, ale celkom dokorán, otvorili dvere jeho izby. Zhrozene sa k ním zadíval, netušiac čo je horšie – príšera v skrini alebo tá… v dverách?

Na prahu totiž stála žena v čiernych šatách, s rumelkovými korálmi niekoľkokrát omotanými okolo krku. Viktorovi sprvu napadlo, že je to Gabriela. Lenže potom si uvedomil, že jej oči nežiaria modrým svetlom ako Gabrieline. Sú zelené.

Ženinu tvár posievali zvláštne červené znaky tiahnuce sa jej pod očami i uprostred čela. Pripomínali výšivky posievajúce jej šaty, akúsi spleť hranatých motívov.

S ohromením civel na jej malinovočervené vlasy. Päť samostatných vrkočov sa jej neustále vlnilo okolo hlavy, akoby ležala vo vode.

Žena ho zbadala. Jej prázdny výraz sa odrazu zmenil. Plné pery sa roztiahli do zvodného úsmevu, ktorý však spolu s rozžiareným pohľadom stále pôsobil strašidelne. Bytosť s poletujúcimi vrkočmi ladne vkráčala do jeho izby a blížila sa priamo k jeho posteli…

Pokračovanie na ďalšej strane.