fbpx
EAST MAG
MERITUM
Foto: LEMUR

Prinášame vám ďalšiu kapitolu románu MERITUM – Nočné besy

Naša trojica sa ocitla v kláštore a teraz stojí pred úlohou dostať z matky predstavenej čo najviac informácií… Pravda však bude, ako inak, desivá. Ak ste nestihli predchádzajúce kapitoly, prečítať si ich môžete priamo tu.

  1. kapitola
  2. kapitola
  3. kapitola – začiatok a pokračovanie
  4. kapitola
  5. kapitola
  6. kapitola
  7. kapitola
  8. kapitola
  9. kapitola
  10. kapitola
  11. kapitola
  12. kapitola – začiatok a pokračovanie
  13. kapitola
  14. kapitola
  15. kapitola
  16. kapitola
  17. kapitola
  18. kapitola
  19. kapitola
  20. kapitola
  21. kapitola – začiatok
  22. kapitola – pokračovanie

22. kapitola

Všetci traja stáli ako obarení a s otvorenými ústami hľadeli na matku predstavenú. Nerozumeli tomu, ako mohla vedieť, kto v skutočnosti sú? Ako vedela, že prídu? Nemohla to byť náhoda. Ako povedala, tak ich osud bol už dávno spečatený – ešte pred ich narodením. Ale je tu ešte možnosť, že má rovnaké schopnosti ako Lesia. Ale môže vôbec médium slúžiť Bohu ako rehoľná sestra v ráde? Nie je to všetko proti presvedčeniu? Ako je to vlastne s tou rovnováhou na miskách váh?

,,Prepáčte, matka predstavená, ale odkiaľ o nás toho toľko viete?“ odvážila sa jej spýtať práve Gabriela. ,,Donedávna sme to nevedeli ani my a odrazu…“ nedokončila, iba pokrčila plecami.

Každý vedel, čo tým vlastne chcela povedať.

,,Je pravda, že viem viac, ako poviem, Gabriela. Mlčať je zlato a tohto príslovia sa ja striktne držím už celé desaťročia. Pretože nie všetko, čo je povedané, je aj tak dané a naozaj všetko má svoj čas. A tvoj čas, drahé dieťa, váš čas…“ otočila sa k Viktorovi a Lesii, pričom zachovala dramatickú odmlku, kým dopovedala: ,,váš čas nastal práve teraz.“

,,Ale prečo? Prečo práve teraz?“ chcel vedieť Viktor. ,,Nepoznáme vás a vy nepoznáte nás a predsa nám tu idete rozprávať o našom osude a…“

,,Ako som už povedala, váš príbeh sa písal dávno pred vašim narodením. Nie je na mieste priečiť sa tomu, čo nezmeníte. Ste kým ste a musíte sa s tým naučiť žiť,“ odpovedala mu pokojne a obrátila svoju pozornosť späť ku Gabriele, ktorú stále držala za ruky. ,,Keď si sem prvý krát prišla, vedela som, že sa proroctvo musí naplniť.“

,,Proroctvo?“ nerozumela Gabriela a vystrašene sa obzrela. S Lesiou sa im spojili pohľady a ona zbadala, že je rovnako neistá a zmätená ako ona.

Evidentne jej schopnosti neboli natoľko vyvinuté, aby uvidela aj spomínané „proroctvo“, nech už to znamenalo čokoľvek. A vôbec, môže médium predpovedať budúcnosť? Alebo je to len výsada jasnovidcov?

Cítila, ako jej studený pot steká v cícerkoch po chrbte a jemné zamrazenie jej postavilo chĺpky na rukách. Už bolo viac ako nad slnko jasnejšie, že to, čo doteraz vedeli, bolo len chabou kvapkou v mori vedomia, ktoré potrebujú obsiahnuť. Celá záležitosť mala oveľa hlbší význam, ako si mysleli.

,,Ale aké je to proroctvo?“ obrátila svoju pozornosť späť na ženu v čiernom rúchu, stojacu priamou pred ňou, no tá ju umlčala jediným stlačením rúk a chápavým úsmevom.

,,Teraz nie, Nefelim. Všetko vám poviem, sľubujem. Nakoniec nemá význam to pred vami tajiť, aj keď je veľmi dôležité, aby ste poznali pravdu. No váš priateľ je zranený a potrebuje ošetriť.“

,,Ale to nie je nutné, myslím, že som už v poriadku,“ zámerne klamal Viktor, pretože ho viac ubíjala nevedomosť a zvedavosť než bolesť. Okrem toho ho prebiehajúca hra vcelku unavovala.

,,Máme dosť času. Tu ste nateraz v bezpečí.“ Jej slová zneli jasne a nezniesli námietky, to im muselo byť viac ako jasné.

Iba Lesia, ktorá doteraz mlčala, bojovala so svojím vnútorným poznaním, že nie každá jej vízia sa má brať doslovne. Evidentne aj ona sama má v sebe množstvo dverí, ktoré musí postupne pootvárať, aby došla k lepšiemu poznaniu. To, kým je, sa ešte ukáže.

,,Nasledujte ma, prosím, nateraz vám nájdem nejaké suché a pohodlné miesto, kde sa môžete umyť a odpočinúť si.“

Matka predstavená nečakala, či za ňou pôjdu. Pustila Gabriele ruky, otočila sa a vykročila sieňou popri stĺporadí. Gabriela s Lesiou sa obe rozbehli k Viktorovi, že mu pomôžu vstať, no ten ich nahnevane odbil:

,,Nechajte ma, zvládnem to aj sám. Nie som mrzák!“

,,Fajn!“ Gabriela sa nahnevane zvrtla na päte, šokovaná jeho zbytočným výstupom, vzala si svoj ruksak a ponáhľala sa za matkou predstavenou.

Viktorovi sa podarilo postaviť sa na nohy a teraz po boku Lesie kráčal za ňou.

,,Nemyslím si, že znepriateliť si ju je ten správny spôsob, ako jej vyznať lásku,“ povedala Lesia, ale tak ticho, aby ju počul iba on.

,,Čo ty o tom vieš,“ zahundral si popod nos.

,,Možno viac, ako si myslíš,“ pokrčila plecami. ,,Nie som slepá a naposledy ste si dole určite jazykmi nevymieňali informácie.“

Spojenie Privolávača a Nefilim by bolo v každom smere pre svet prínosné. A hoci si to oni dvaja zrejme vôbec neuvedomovali, sú k sebe ťahaní silami mocnejšími, než sú ich zábrany a presvedčenia. Vyššia moc má záujem na tomto spojení a nemôžu sa mu brániť donekonečna. Okrem toho, Lesia videla malý útržok z ich budúcnosti, ktorá sa samozrejme môže ešte zmeniť, ale to, čo jej bolo ukázané, ju naplnilo nádejou, že svitá na lepšie časy.

,,Nebolo to tak, ako to vyzeralo.“ Viktor sa snažil klamať, no bol to už vopred prehratý boj.

,,Naozaj?“ spýtala sa s úškrnom a bola mu v pätách.

,,Tak dobre,“ rezignoval. Nenapadla mu žiadna dobrá výhovorka. Žiaľ nie je zubár, aby jej mohol vykonávať dentálnu hygienu. Čo by bol v tomto prípade aj tak dosť neštandardný spôsob, takže musel s pravdou von. ,,Bolo to presne tak, ako to vyzeralo. Dostala sa mi hlboko pod kožu, až na miesta, kde sa žiadna pred ňou nedostala. Neviem to vysvetliť, pretože ja som skôr pragmatický typ. Ale Gabriele ani slovo!“ upozornil ju, pretože sa k nej začali približovať.

,,Nemáme dvanásť,“ zasmiala sa Lesia. ,,Určite jej to neprezradím pri hre na pyžamovej prespávačke. Tvoje tajomstvo je u mňa v dokonalom bezpečí.“

***

Pokračovanie na ďalšej strane.

Pridajte komentár