Naša trojica sa ocitla v kláštore a teraz stojí pred úlohou dostať z matky predstavenej čo najviac informácií… Pravda však bude, ako inak, desivá. Ak ste nestihli predchádzajúce kapitoly, prečítať si ich môžete priamo tu.
- kapitola
- kapitola
- kapitola – začiatok a pokračovanie
- kapitola
- kapitola
- kapitola
- kapitola
- kapitola
- kapitola
- kapitola
- kapitola
- kapitola – začiatok a pokračovanie
- kapitola
- kapitola
- kapitola
- kapitola
- kapitola
- kapitola
- kapitola
- kapitola
- kapitola – začiatok
- kapitola – pokračovanie
22. kapitola
Všetci traja stáli ako obarení a s otvorenými ústami hľadeli na matku predstavenú. Nerozumeli tomu, ako mohla vedieť, kto v skutočnosti sú? Ako vedela, že prídu? Nemohla to byť náhoda. Ako povedala, tak ich osud bol už dávno spečatený – ešte pred ich narodením. Ale je tu ešte možnosť, že má rovnaké schopnosti ako Lesia. Ale môže vôbec médium slúžiť Bohu ako rehoľná sestra v ráde? Nie je to všetko proti presvedčeniu? Ako je to vlastne s tou rovnováhou na miskách váh?
,,Prepáčte, matka predstavená, ale odkiaľ o nás toho toľko viete?“ odvážila sa jej spýtať práve Gabriela. ,,Donedávna sme to nevedeli ani my a odrazu…“ nedokončila, iba pokrčila plecami.
Každý vedel, čo tým vlastne chcela povedať.
,,Je pravda, že viem viac, ako poviem, Gabriela. Mlčať je zlato a tohto príslovia sa ja striktne držím už celé desaťročia. Pretože nie všetko, čo je povedané, je aj tak dané a naozaj všetko má svoj čas. A tvoj čas, drahé dieťa, váš čas…“ otočila sa k Viktorovi a Lesii, pričom zachovala dramatickú odmlku, kým dopovedala: ,,váš čas nastal práve teraz.“
,,Ale prečo? Prečo práve teraz?“ chcel vedieť Viktor. ,,Nepoznáme vás a vy nepoznáte nás a predsa nám tu idete rozprávať o našom osude a…“
,,Ako som už povedala, váš príbeh sa písal dávno pred vašim narodením. Nie je na mieste priečiť sa tomu, čo nezmeníte. Ste kým ste a musíte sa s tým naučiť žiť,“ odpovedala mu pokojne a obrátila svoju pozornosť späť ku Gabriele, ktorú stále držala za ruky. ,,Keď si sem prvý krát prišla, vedela som, že sa proroctvo musí naplniť.“
,,Proroctvo?“ nerozumela Gabriela a vystrašene sa obzrela. S Lesiou sa im spojili pohľady a ona zbadala, že je rovnako neistá a zmätená ako ona.
Evidentne jej schopnosti neboli natoľko vyvinuté, aby uvidela aj spomínané „proroctvo“, nech už to znamenalo čokoľvek. A vôbec, môže médium predpovedať budúcnosť? Alebo je to len výsada jasnovidcov?
Cítila, ako jej studený pot steká v cícerkoch po chrbte a jemné zamrazenie jej postavilo chĺpky na rukách. Už bolo viac ako nad slnko jasnejšie, že to, čo doteraz vedeli, bolo len chabou kvapkou v mori vedomia, ktoré potrebujú obsiahnuť. Celá záležitosť mala oveľa hlbší význam, ako si mysleli.
,,Ale aké je to proroctvo?“ obrátila svoju pozornosť späť na ženu v čiernom rúchu, stojacu priamou pred ňou, no tá ju umlčala jediným stlačením rúk a chápavým úsmevom.
,,Teraz nie, Nefelim. Všetko vám poviem, sľubujem. Nakoniec nemá význam to pred vami tajiť, aj keď je veľmi dôležité, aby ste poznali pravdu. No váš priateľ je zranený a potrebuje ošetriť.“
,,Ale to nie je nutné, myslím, že som už v poriadku,“ zámerne klamal Viktor, pretože ho viac ubíjala nevedomosť a zvedavosť než bolesť. Okrem toho ho prebiehajúca hra vcelku unavovala.
,,Máme dosť času. Tu ste nateraz v bezpečí.“ Jej slová zneli jasne a nezniesli námietky, to im muselo byť viac ako jasné.
Iba Lesia, ktorá doteraz mlčala, bojovala so svojím vnútorným poznaním, že nie každá jej vízia sa má brať doslovne. Evidentne aj ona sama má v sebe množstvo dverí, ktoré musí postupne pootvárať, aby došla k lepšiemu poznaniu. To, kým je, sa ešte ukáže.
















Pridajte komentár