Prinášame vám ďalšiu kapitolu románu MERITUM – Nočné besy

Gabriela cíti vnútorný nepokoj a tajomná sila ju navedie až k dverám tajnej miestnosti, kde odpočíva… Ak ste nestihli predchádzajúce kapitoly, prečítať si ich môžete priamo tu.

1. kapitola
2. kapitola
3. kapitola – začiatok a pokračovanie
4. kapitola
5. kapitola
6. kapitola
7. kapitola
8. kapitola
9. kapitola
10. kapitola
11. kapitola
12. kapitola – začiatok a pokračovanie
13. kapitola
14. kapitola
15. kapitola
16. kapitola
17. kapitola
18. kapitola
19. kapitola
20. kapitola
21. kapitola – začiatok a pokračovanie
22. kapitola
23. kapitola

24. kapitola

Aj keď za sebou mali namáhavý deň a ona mala unavené oči, nakoniec aj tak nebola schopná zaspať. V hlave mala šialený kolotoč myšlienok, ktorý nešiel zastaviť. Počula hlasy, ktoré ju volali. Volali ju po mene a ju premklo neblahé tušenie, že tam niekde vonku, pod oknami kláštora, ju čakajú… Mavky.

Ležala v izbe, ktorú zdieľala s Lesiou, a skoro až závistlivo počúvala, ako spokojne odfukuje. Dúfala, že len čo položí hlavu na vankúš, stratí pojem o svete, ale nič také sa neudialo, hoci už bola hlboká noc. Na posteľ jej dopadal pruh mesačného svetla.

Dôvod bol jasný. Čím viac si totiž vybavovala náčrty dvoch sôch, tým viac si bola istá, že jednu z nich už niekde videla. Alebo sa možno mýli a vôbec nič jej nepripomína.

Gabriela mrzuto odkopla perinu, rozladená z neschopnosti ujasniť si to. Soška jej čosi pripomínala, ale nedokázala si spomenúť, čo presne. Bolo to ako už-už mať čosi na jazyku, a predsa jej význam vždy prekĺzol pomedzi prsty a zostalo po ňom skľučujúco nevyplnené miesto.

Odrazu sa prudko posadila.

„A čo na to náš pán spisovateľ?“ prehovorila nahlas. Lesiou ani nehlo.

Viktor predsa neustále naduto poukazuje na svoju inteligenciu a dedukčné schopnosti, div že na tričkách nenosí nápis „intelektuál“ alebo ,,všade bol, všetko videl, všetko vie.“

Neodolala. Tak veľmi potrebovala prísť na to, prečo v nej soška vyvoláva pocit čohosi známeho, že spustila nohy na podlahu a potichu prešla k dverám. Asi nebude nadšený, že ho budí, ale dve hlavy sú viac ako jedna a keď sa považuje za takého múdreho, nech sa prejaví! Veľmi rád sa k všetkému vyjadruje a má posledné slovo.

Tak nech sa páči, Kvintuss, nastal tvoj čas!

***

Pokračovanie na ďalšej strane.